Prístup: Národná prírodná pamiatka Mičinské travertíny sa nachádza JV od Banskej Bystrice, medzi obcami Dolná Mičiná a Čerín, v katastrálnom území Čerín. Je situovaný vľavo od štátnej cesty do Čerína na poľnohospodárskom fonde.

Geologická charakteristika: Z geomorfologického hľadiska patrí toto územie do celku Zvolenská kotlina a podcelku Zvolenská pahorkatina (Mazúr - Lukniš 1985). Vlastné územie je viac-menej rovinaté a nachádza sa v nadmorskej výške 400 m.

Geologická stavba oblasti je pomerne zložitá. Neogénne sedimenty Zvolenskej kotliny tvoria prevažne hruboklastické zlepence a brekcie miestami prerušované tufitickými ílmi. Okrem materiálu z rozrušovaných mezozoických komplexov sa v nich uplatňujú aj produkty sopečnej činnosti, čo potvrdili aj vrtné práce v roku 1977. Pod polohou kvartéru hrúbky asi 5 m sa nachádza poloha pliocénnych stredno až hrubozrnných kremitých pieskovcov s okrúhliakmi kremencov v hrúbke asi 9 m. Vrchnobádenské usadeniny tvorili tufity s bentonitizovanou základnou hmotou, v niektorých častiach polohy bentonitov. Takýto charakter mali usadeniny až do hĺbky 53 m. V širšom okolí (SV a V) vystupujú triasové vápence a dolomity chočskej jednotky, ktoré sa smerom na juh ponárajú pod neogénne sedimenty Zvolenskej kotliny. Hlavnou hodnotou a predmetom ochrany je travertínová výplň dolinky.

Travertíny sú viazané na vývery studených minerálnych vôd typu hydrouhličito-vápenato-magnéziových. Minerálne pramene sa viažu na všetky základné tektonické a stratigrafické jednotky tejto oblasti. Výstup minerálnych vôd na povrch je tu podmienený pohronským zlomovým systémom smeru JJZ-SSV, ktoré križuje priečne zlomové pásmo prebiehajúce údolím Hrochoťského potoka cez Čerín a Dolnú Mičinú v smere ZSZ-VJV. Vyzrážaním minerálnych látok z vôd vznikali pramenitové útvary vytvárajúce svahový terasový masív, vo väčšej miere pokrytý svahovými hlinami. V JV fosílnej časti je oproti údoliu Mičinského potoka (Lukavice) vo vysutej polohe. V SV časti bol bezmenný potôčik tvoriaci okraj chráneného prírodného výtvoru odtlačený narastajúcim pramenitom k pravému svahu a iba v dolnej časti sa potok spätne zarezal do okraja a nižšie i do vlastného ložiska. V dôsledku vyššieho obsahu minerálnych substancií v toku usadzujú sa z neho pramenity až penovce vytvárajúce kaskádu miniatúrnych terás s jazierkami a drobnými vodopádikmi. V živej časti ložiska bolo zaregistrovaných 28 kôp, z toho 17 fosílnych až subfosílnych a 11 recentných až subrecentných. Vznikajú však aj pramene nové. Väčšina kôp je v porovnaní s ostatnými slovenskými lokalitami malá, len niekoľko (5-6) možno pokladať za stredne veľké. Niektoré majú bochníkovitý tvar, väčšina má však typický plochokužeľovitý tvar. Typickým javom týchto kôp sú krátery. Štyri krátery patria k studňovému typu, jeden je kotlovitý, jeden miskovitý a 8 má špecifický “mičinský” typ. Je na nízkej plochej kope, kde sa okolo kráteru vytvoril úzky pramenitový, krehký, dovnútra previslý val. Hladina v kráteri je často pokrytá riasami. Po prerušení výveru miesta vysychajú a postupne sa v teréne strácajú. Najväčší objekt tohoto typu je v najvzdialenejšej časti lokality, pôvodne tu bolo kruhové jazierko s priemerom 4 m, ktoré je v súčasnosti zazemnené a postupne vysychá (Ložek - Galvánek 1987). Celková výdatnosť prameňov je 0.25 l/s. V činných kopách sa uprostred usadzuje travertín pestrej hrdzavočervenej farby (prímes železa a mangánu), v okrajových častiach je farba travertínu biela.

Hlavná časť travertínového ložiska vznikla v mladšej polovici holocénu, pričom sa v tejto oblasti až do epiatlantika rozprestieral karpatský prales a iba bezprostredné okolie prameňov bolo bezlesé. Našli sa tu aj črepy eneolitickej kanelovanej keramiky (Ložek -Galvánek 1987). Súčasný stav územia je výsledkom pôsobenia prírodných a antropogénnych činiteľov.

Využiteľnosť pri environmentálnej výchove: Vážnym zásahom ešte pred vyhlásením CHPV bolo vykonanie hydrogeologického vrtu v roku 1977. Pri tomto 56 m hlbokom vrte v JZ časti územia sa zistili dva prítoky minerálnej vody. Prvý v hĺbke 14 m mal vodný preliv 0,2 l/s vody teplej 9 ° C a druhý v hĺbke od 48 do 56 m s počiatočnou výdatnosťou 50 l/s. Táto sa s prehlbovaním vrtu zvyšovala a po dosiahnutí hĺbky 56 m nastala mohutná erupcia minerálnej vody až do výšky 25 m. Počiatočná výdatnosť erupcie bola 300 l/s a po ôsmich dňoch poklesla na 56 l/s. Nasvedčuje to na prítomnosť veľkej nádrže minerálnych vôd, ktorú podmieňujú veľmi priepustné a skrasovatelé vápence s pomerne nepriepustným stropom, ktorý tvoria bentonitizované tufity a bentonity. Po ich prevŕtaní sa uvoľnili z nádrže nahromadené statické zásoby vôd silne presýtené kysličníkom uhličitým. Táto erupcia ovplyvnila všetky pramene v okolí, dokonca aj Kúpeľný prameň na Sliači. Preto bolo potrebné vrt zlikvidovať a utesniť (Franko 1986, Smer - Pramene zdravia). Po utesnení vrtu sa režim prameňov neupravil úplne do pôvodného stavu, ale asi po dvoch rokoch od erupcie začal vznikať nový kráter 50 m na východ od pramennej kopy. Nasvedčuje to, že sa pramenná štruktúra stabilizovala a opätovne sa prejavila prirodzeným spôsobom.

Pri potoku pod štátnou cestou je upravený, ale už z časti devastovaný záchyt pitnej vody. Viac je však využívaný provizórny záchyt povyše spomínaného. Voda sa odoberá aj priamo z kráterov.

Mičinské travertíny boli vyhlásené za CHPV rozhodnutím ONV v Banskej Bystrici č. kult. 123/79-Ko zo dňa 15.3.1979 na základe uznesenia rady ONV zo dňa 23.3.1979. Podľa novej kategorizácie chránených území, v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny (1994), ako jedinečná prírodná pamiatka bola Ministerstvom životného prostredia ustanovená za národnú prírodnú pamiatku.

Pri obmedzenom počte a kultúrno-vedeckom význame travertínových ložísk na Slovensku je potrebné venovať týmto lokalitám maximálnu ochranu. Dolná Mičiná predstavuje v súčasnosti činnosťou človeka najmenej narušenú lokalitu tohoto typu na Slovensku. K tomu pristupuje ešte významný faktor recentnosti tvorby pramenitu a jednotlivých foriem, rovnako ako faktor typologických špecifík (miniatúrnosť foriem, mičinský typ kráterov, neobvyklý plocho kužeľovitý tvar niektorých kôp). Toto všetko podmieňuje jedinečný význam tejto lokality i medzi ostatnými ložiskami travertínov na Slovensku. Dostatočne to zdôvodňuje potrebu zachovania pôvodného stavu celého priestoru Mičinských travertínov a striktného vylúčenia všetkých antropgénnych zásáhov.

Vhodnosť CHPV Mičinské travertíny ako exkurzno-náučného objektu vyplýva z ľahkej

dostupnosti, unikátnych prírodných hodnôt a atraktivity objektu.