Geologická charakteristika: Chotár mesta leží v severnej časti Zvolenskej kotliny, na styku nízkotatranskej a rudohorskej oblasti centrálnych Karpát. Jeho západná časť siaha do Kremnických vrchov. Prevažnú časť chotára tvoria dolomity, vápence, pestré pieskovce, bridlice a slieňovce chočskej a krížňanskej jednotky (mezozoikum). V okrajových častiach sa vyskytujú melafýry a melafýrové mandľovce spodného triasu. V predhorí Kremnických vrchov sú zastúpené bazálne zlepence, vo vrcholových častiach treťohorné andezity a ich pyroklastiká.

Na svahu kóty Paseky, 1,5 km severne od Šalkovej, sa nachádza teleso melafýrov permského veku, tiahnúce sa v smere V-Z v dĺžke 2,5-3,5 km, odkryté v kameňolome. Mandľovcovité dutiny melafýrov rôzneho tvaru a veľkosti sú vyplnené minerálmi, najmä chloritmi, prehnitom, kremeňom a kalcitom.

Základnú zložku melafýrov tvoria živce, pyroxény amfiboly a kremeň. Hlavne tmavé minerály boli premenené na chlority, predovšetkým pennín a delessit. Tieto majú tmavozelenú farbu s lúčovito usporiadanou alebo vejárovitou stavbou, Často sa prerastajú s prehnitom, ktorý vytvára špinavobiele až zelenkavé kryštáliky, vejárovite usporiadané v mandľovcových dutinách. Vo výplni mandľovcových dutín sa zriedkavo vyskytujú baryt, epidot a chalcedón, príp. achát.

V polohách rétskych vápencov v okolí Jakuba sa nachádza oolitický hematit spolu s leptochloritmi. Klencovité kryštály dolomitu a kalcitu sa vyskytujú v dutinkách a žilkách v dolomitoch pri Laskomerskom, Iliaši, Kostiviarskej, Zvolenských Nemcoch a Jakube. Vo vápencoch a dolomitoch sa opisuje aj sadrovec v podobe vláknitej výplne puklín.

V súvislosti s doznievaním hydrotermálnej činnosti andezitového vulkanizmu Kremnických vrchov došlo miestami, a to pri Kráľovej, juhovýchodne od Skubína, západne a severozápadne od Rakytoviec a v okolí Malachova a Pršian, k metasomatickej silicifikácii vápencov a dolomitov so vznikom kremeňa, opálu a chalcedónu, ako aj nahromadeniu opálu v andezitoch a ich pyroklastikách.

Drobné výskyty a indície medenej mineralizácie sa nachádzajú v údolí Bystrického a Seneckého potoka, ako aj v oblasti Rudlovej, v bridliciach, vo svoroch a v melafýroch. Z primárnych minerálov sa tu opisujú bournonit, chalkopyrit, kalcit, kremeň, pyrit, a tetraedrit. Sekundárne minerály sú zastúpené azuritom, devillínom, dufrenitom, epsomitom, farmakosideritom, chalkantitom, kaolinitom, kupritom, limonitom, malachitom, melanteriton a sadrovcom -alabastrom.

Na viacerých miestach chotára sa nachádzajú menšie bezvýznamné sloje uhlia v spevnených pieskoch a íloch eocénneho veku pri Rudlovej, kde sa v minulosti aj ťažilo. V tufitických íloch, trachytických tufoch, brekciách a konglomerátoch bádenského veku pri Rakytovciach je vyvinutý lignitový sloj do 1,5 m hrúbky. Západne od Malachova na báze bádenských vrstiev ležia dva menšie sloje lesklého a matného hnedého uhlia s malým obsahom popola, s výhrevnosťou až 6000 kcal/kg. Okrem toho sa v rétskych vápencoch pri Jakube opisujú v literatúre stopy až impregnácie prírodného asfaltu.

menšie výskyty recentných travertínov sú na svahoch vrchu Biela skala v údolí Tajovského a Bystrického potoka, ďalej na presunových plochách medzi vrchným a spodným liasom , na lokalite Kalvária pri Malachove.