14. RUDNÝ REVÍR ŠPANIA DOLINA - STARÉ HORY
Prístup: Autobusovou dopravou resp. autom do Starých Hôr ku kostolu:
Do Španej Doliny autobusom/autom po štátnej ceste (pred Uľankou odbočiť doľava).
Geologicko-ložisková charakteristika: Rudný revír leží v Starohorských vrchoch a jeho územie je budované tatridným kryštalinikom, hlavne migmatitickými pararulami, permom, ktorého sedimenty sú najrozšírenejšie a sú reprezentované arkózami, zlepencami, pieskovcami a pestrými bridlicami. Trias je zastúpený dolomitmi a kremencami. V južnej časti revíru vystupujú spodnokriedové vápence krížňanského príkrovu.
Hydrotermálna medená mineralizácia
V okolí Španej Doliny - Starých Hôr je známych niekoľko ložísk medených rúd, ktoré sú charakterom žilnej výplne, ložiskovo - geologickými pomermi aj geneticky príbuzné. Tento rudný revír patrí k najznámejším na Slovensku (obrázok). Z mineralogického hľadiska sa Špania Dolina preslávila krásnymi kryštálmi aragonitu a celestínu, ako aj pestrou paragenézou sekundárnych minerálov, z ktorých niektoré boli na ložisku prvýkrát opísané (fauserit, herrengrundit - devillín, pulszkyit) alebo je ich výskyt veľmi vzácny (antlerit, posnjakit, chalkofylit a i.)
Defilé cesty medzi Donovalmi a Motyčkami, ktorá pretína sled obalovej série, Krížňanského príkrovu a chočského príkrovu (zostavil D.Andrusov in Mišík 1976).
Stopy po dobývaní medených rúd sú známe zo staršej doby bronzovej (2000-1700 r. pr. n. l.). Množstvo pracovných eneolitických kameňomlatov zo Španej Doliny poukazuje na to, že medená ruda sa intenzívne dolovala už v tomto období a baníctvo v tejto oblasti bolo na pomerne vysokej úrovni. Analýza medených artefaktov z obdobia 2350 - 1200 r. pr. n. l., nájdených v strednej Európe dokazuje, že boli z medi z karpatskej oblasti. Predpokladá sa, že baníctvom v tejto oblasti sa zaoberali aj galské kmene Kvádov a Kotínov v prvých storočiach nášho letopočtu. Iné zdroje kladú začiatky baníckej činnosti do r. 1006, a to do severnej starohorskej oblasti (Haliar). Spočiatku sa ťažba medi obmedzovala na oxidačné a horné cementačné vrstvy. V XII. a XIII. stor. sa ťažila najmä železná ruda z gosanu sideritových žíl, menej meď a striebro. V polovici XIV. storočia sa prechádza na výlučne podzemnú ťažbu.
Obdobie maximálneho rozvoja ťažby medenej rudy s vysokým obsahom Ag, pre ktorý mala ruda mimoriadnu cenu, bolo v r. 1496 - 1546. Začalo sa r.1494 hĺbením hlavnej ťažobnej šachty Ferdinand a pretrvávalo aj v XVI. a prvej polovici XVII. stor. Ťažilo sa na dvoch hlavných žilách - Haliarovej a Pfeifferovej. Najlepšia bola šachta Ludvik, ktorá dosiahla hĺbku 440 m (obrázok). V XVI. stor. banskobystrický mediarsky podnik (thurzovsko - fuggerovská spoločnosť), závislý hlavne od ložiska Špania Dolina - Staré Hory, bol najväčším producentom medi na svete. Z Uhorska sa do konca XV. storočia väčšina vyťaženej medi vyvážala do Benátok, ďalej do Gdaňska, Vratislavi , do Pomoranska a Flandier.
Tajomstvo výroby medi s jej menším obsahom v rude priniesol do tejto oblasti koncom XV. storočia krakovský mešťan Ján Thurzo. Spolu s augsburgskými Fuggerovcami vytvorili roku 1494 v tom čase grandióznu obchodnú a podnikateľskú spoločnosť "Ungarischer Handel". V priebehu prvej polovice XVI. stor. ovládajú všetky svetové trhy s meďou.
Ako vedľajší produkt pri zhutňovaní medi sa získavalo striebro. Fuggerovci získali zo špaňodolinskej a ľubietovskej rudy 115 tisíc kg Ag. V období rokov 1494 - 1648 sa vyťažilo z ložísk na strednom Slovensku 146 023 t medi. Z ložiska Špania Dolina sa vyťažilo celkove 66 890 t medi. Špaňodolinská medeno-strieborná ruda mala obsah Cu 8-15 %, obsah Ag 0.01-0.03 %, starohorská ruda obsahovala 1.5-4 % Cu a až 0.025-0.07 % Ag. Od XVII. stor. ťažba postupne klesala, v XVIII. stor. dosahovala ročne 160 - 220 t Cu, v polovici XIX. stor. už iba 50-70 t Cu a celkom zanikla na začiatku XX. stor. Za stáročia ťažby bolo po rudných žilách dĺžky až 4500 m vyrazených stovky km chodieb a 8 významnejších šácht. Voda na pohon ťažných zariadení sa privádzala dômyselným banským vodovodom, ktorý vznikol v XVI. - XVIII. stor. a mal celkovú dĺžku asi 33 km. Voda sa privádzala až od Prašivej. Rozsiahle odvaly (haldy) po ťažbe tetraedritovej, chalkopyritovej a sideritovej rudy je možné nájsť v doline Haliar, Richtárová, Piesky a hlavne v okolí obce Špania Dolina, kde tvoria dominantu obce a sú predmetom ochrany.
V tomto storočí boli pokusy o obnovenie ťažby medených rúd v okolí Španej Doliny. Určité, znovu objavené časti žíl, sa vyťažili v 60-tych rokoch. Od roku 1964 sa povrchovo ťažili staré haldy z doliny Richtárová a z ložiska Piesky, ktoré predstavovali priemyselnú akumuláciu medených rúd. Rudnina sa vozila dopravným prekopom do úpravne v Španej Doline. Spracovanie háld bolo postupne zastavené v r. 1986 a v úpravni sa prešlo na úpravu Hg-rúd z Malachova. Priebežne s ťažbou háld sa uskutočnilo niekoľko etáp geologického prieskumu, pozostatky ktorého je možné nájsť predovšetkým na lokalite Piesky.
Medená mineralizácia je vyvinutá v 4 km dlhom a 1.5 km širokom pruhu S-J smeru medzi Panským dielom a Starými Horami. Na JZ revíru sú známe výskyty v doline Chladné medzi Uľankou a Polkanovou, kde žily sideritovej formácie s chalkopyritom ležia v permských drobových pieskovcoch. Severnejšie sú staré dobývky v Polkanovej (Potkanová, Ratzengrund, Ferdinandtal), kde sa dobývali najmä žily Hrča I-III. Žily ležia v sericitizovaných kryštalických bridliciach s obsahom Ag 9-891.5 g/t. V centre rudného revíru boli bane v Španej Doline (Herrengrund, Úrvölgy) a v Pieskoch (Sandberg, Glezúr) - Zelenej doline. Severnejšie sú opustené ložiská v Richtárovej, na Haliari a drobné výskyty pri Jelenci, ktoré patria do chotára obce Staré Hory (Altgebirge, Óhegy).
Ekonomicky významné zrudnenie sa vyskytuje v horninách kryštalinika, permu a spodného triasu, slabé prejavy rudnej mineralizácie sú známe aj v horninách krížňanského príkrovu. Mineralizované sú severojužné dislokácie, ktoré podmienili vznik paralelných žíl, žiliek a impregnačných zón. Úklon žíl je okolo 40-50° na Z, v opačnom smere ako stratifikácia okolných hornín. Zrudnenie vystupuje v troch morfologických typoch: pravé žily sa vyskytujú najmä v severnej časti revíru a ležia v kryštaliniku (žila Pfeiffer, Haliarska, Rajčová). Ložné žily (žila Hrča) sa zistili v kryštaliniku v dedičnej štôlni v Polkanovej. Žilníkovo - impregnačné zrudnenie uvádzané zo Španej Doliny vytvára asi 100 m mocné pásmo drobných žiliek a žíl severojužného smeru so sklonom na Z a impregnácií chalkopyritu a tetraedritu v okolitých permských pieskovcoch a arkózach.
Hlavnými minerálmi sú siderit, tetraedrit a chalkopyrit. Mineralizácia vznikala v troch štádiách: 1. kremenno - sideritovom s hojným pyritom, 2. medeno-sulfidickom s chalkopyritom, tetraedritom a ďalšími sulfidmi a 3. barytovo - sulfidickom. Zvlášť pestrá je paragenéza sekundárnych minerálov. Termalita na žilách v rudnom revíre klesá od juhu na sever. Na J sú kremenné žily so zlatom (Au do 33 g/t) pri Harmanci, v centre prevažuje Cu - mineralizácia (Špania Dolina, Piesky) k S a V pribúda baryt a nižšie termálne sulfidy (galenit, antimonit) (Richtárová, Staré Hory).
V sedielku nad haldami na Pieskoch (v nedávnej dobe došlo umelým zásahom človeka k jeho zníženiu o cca 8 m a tisícky kubíkov hornín boli buldozérom natlačené do doliny Richtárovského potoka a tým došlo k devastácii doliny v dĺžke až 1 km) je možné nájsť pracovné nástroje (kameňomlaty z andezitu a kremenca) prvých ťažiarov v tejto oblasti.
Na starých haldách sa bežne nachádzajú chalkopyrit, tetraedrit, ankerit a zaujímavé sekundárne minerály medi - malachit, azurit, devilín, langit, zriedkavejšie antlerit, aurichalcit, brochantit, chalkofylit, chryzokol, tenorit a i. V spodnej časti háld na Pieskoch sú pozostatky baníckej osady Piesky. Z niekoľkých desiatok domov ostali už len dva a kaplnka. Vedľa zachovaných domkov sú dve ústia štôlní - jednej prieskumnej a druhej spájajúcej bývalú osadu Piesky so Špaňou Dolinou. Dnes sa využíva už len sporadicky na čerpanie vody do úpravne v Španej Doline. Pod haldami geologického prieskumu sú viditeľné nízke, navozené menšie haldy a dva betónové stĺpy - pozostatky úpravne z pokusu lúženia rudy pomocou kyseliny sírovej. Dodnes sú tieto haldy nezarastené vegetáciou. Vedľa cesty z Pieskov na Staré Hory je vyrazená stará štôlňa na baryt, ktorý sa využíval v neďalekej Harmaneckej papierni. Tesne pred Starými Horami cca 200 m vpravo od cesty je vychýrené pútnické miesto s liečivým prameňom.
Minerály hornín: mastenec, turmalín
Primárne minerály: aikinit, anhydrit, ankerit, antimonit, aragonit, arzenopyrit, baryt, celestín, dolomit, galenit, hematit (odr. spekularit), chalcedón (odr. jaspis), chalkopyrit, chloantit, kalcit, kremeň, kobaltín, markazit, pyrit, pyrotín, sadrovec, sfalerit, siderit, tennantit, teraedrit, zlato
Sekundárne minerály: alofán, alunogén, anhydrit, antlerit, aragonit, aurichalcit, azurit, baryt, bieberit, bindheimit, bornit, brochantit, covellín, devillín, epsomit, erytrín, evansit (vashegyit), farmakosiderit, fauserit, goslarit, chalkantit, chalkofylit, chalkozín, chryzokol, jarosit, kalcit, kuprit, langit, limonit, lirokonit, malachit, manganomelán (odr. asbolán), mastenec, meď, melanterit, olivenit, pitticit, posnjakit, pseudomalachit, pulszkyit, pyrofylit (odr. agalmatolit, sadrovec (odr. selenit), síra, tenorit, tirolit, variscit
Využiteľnosť pri environmentálnej výchove: Na tomto starom banskom revíre je možné prezentovať dva výrazné pohľady.
Prvý pohľad vyjadruje odraz baníctva v krajine. Za negatívum možno určite považovať pomerne veľký zásah do lesov. Neboli to len odlesnenia pre situovanie banských diel, ale aj dlhé stáročia využívania dreva na výstuže do baní, výrobu dreveného uhlia pre hutnícke podnikanie a čiastočne tiež na výstavbu obydlí. Na mnohých miestach to úplne zmenilo pôvodné drevinové zloženie lesa. Alternovanie zmiešaných porastov ihličnanmi (jedľa, smrek) vytvorilo predispozíciu lesa na polomy. Dôsledky veterných kalamít sú ešte stále nezahojené.
Druhý pohľad je pozitívnejší. Vyťažená surovina sa zmenila hutníckym procesom na drahé či farebné kovy. Meď a striebro boli ekonomickým základom pre rozvoj Banskej Bystrice ale aj iných miest, kde sa ekonomicky uplatňovali banskí podnikatelia Thurzovci či Fuggerovci. Ešte aj dnes môžeme obdivovať stavebné pamiatky centra Banskej Bystrice, domy mešťanov, kostoly (aj v Španej Doline či na Starých Horách) s budovami spojenými s baníckym životom, ako sú klopačka, banský úrad, banícke ľudové domy a pod. Sú vysoko atraktívnou súčasťou prírodného prostredia Starohorských vrchov. A zvlášť je potrebné zdôrazniť fenomén Španej Doliny, mohutné odvaly šachty Maximilián. Napriek tomu, že sú umelým ľudským výtvorom, je hodným obdivu. Starí baníci ich uložili v súlade s reliéfom okolia a už viac ako storočie sú stabilným tvarom tejto krajiny. Pohľad od kostola, to citlivé prepojenie baníckych domov a okraja odvalu, poskytuje aj logické vysvetlenie - baníci museli odval nasypať tak, aby erózia či zosuvy nezničili ich majetok. Museli však využiť svoj um a zručnosť. A to je poučenie aj pre človeka dneška.
Rez ložiskom Špania Dolina v okolí šachty Ludvík (Pecho et al. In Slávik et al. 1967). 1 - banské práce, 2 - zlomy, 3 - dolomity stredného triasu, 4 - slienité bridlice a vápence kampilu a verfénske bridlice, 5 - zrudnenie, 6 - spodnotriasové pieskovce, 7 - perm, 8 - kryštalinikum
Súčasné rozmiestnenie banských diel v oblasti Špania Dolina - Staré Hory (Mazúrek 1989). 1 - pôvodné odvaly, 2 - vyťažené odvaly, 3 - novovzniknuté odvaly (pri geologickom prieskume), 4 - dnes už neidentifikovateľné odvaly, 5 - prekop zo Španej Doliny na Piesky, 6 - odkalisko, 7 - šachta, 8 - opustená štôlňa, 9 - štôlňa v činnosti (v tej dobe), 10 - dedičná štôlňa
Obrázky nebyly dodány s popisem - doufám že se mi je podařilo zařadit správně.