15. HARMANEC
Prístup: Lokalita nie je vhodná na exkurzie s väčším počtom účastníkov (ťažký prístup bez výraznejšieho chodníka, terénne nerovnosti a zarastený terén, a pod.). Leží medzi dolinkami Cenovského a Košiarskeho potoka, nad oploteným areálom Harmaneckých papierní.
Geologicko-ložisková charakteristika: Ložisko zlata v Harmanci bolo jediným ťaženým ložiskom tohoto kovu v bezprostrednom okolí Banskej Bystrice. Je veľmi pravdepodobné, že historické zmienky o ryžovaní zlata na Bystrici a Hrone v Banskej Bystrici, ešte pred rokom 1225, mali priamy súvis s týmto výskytom. Pri orientačných šlichovacích prácach z usadenín potoka Bystrica v Harmanci sa zlatinky potvrdili.
Po geologickej stránke sú kremenné žily so zlatom situované jednak v kryštalických bridliciach (biotitické ruly až migmatity) a tiež v usadeninách permského veku (pieskovce, piesčité bridlice, arkózy, v niektorých horizontoch výrazne červenej farby).
Žilná výplň je tvorená najmä kremeňom (dva typy, starší - svetlý kremeň, intenzívne rozpukaný a mladší - sivej farby, menšej mocnosti a s častejším zlatom i sulfidmi). Najmladšia je karbonátová výplň, ktorá bola určená ako ankeriticko-dolomitický karbonát. Zo sulfidov sa tu identifikovali pyrit, chalkopyrit, arzenopyrit, tetraedrit. Zo sekundárnych nerastov sa popisuje malachit, limonit a sadrovec. V šlichoch pri prospekcii sa našli magnetit, hematit, granát, augit, zirkón, rutil, ktoré nepochybne majú pôvod v okolných horninách.
Kutacie práce, ktoré predchádzali ťažbe, mali charakter krátkych štôlní na pravom i ľavom brehu Bystrice. Vlastná ťažba prebiehala v rokoch 1923-1927. Ložisko bolo otvorené šachtou, ktorej hĺbka dosahovala 50 m. Banské chodby boli orientované k severu a k juhu, na dvoch obzoroch. Pracovalo tu 18 robotníkov. Z vyťaženého materiálu bolo do konca roku 1926 získané 926,86 g zlata. Z haldového materiálu bolo následne ešte získané “20 kg zlatostriebra”. Pomer zlata ku striebru sa na tomto ložisku uvádzal 2 : 1 až 5 : 1 v prospech zlata.
Využiteľnosť pri environmentálnej výchove: V súvislosti s postupným zarastaním odvalov pri šachte možno prezentovať postupnosť - sukcesiu drevín. Na presvetlených odvaloch sa objavila breza, ako pioniersky druh. Brezový “ostrov” bol zrakovo veľmi dobre identifikovateľný zo štátnej cesty Banská Bystrica - Martin. Postupné odrastanie iných drevín v okolí zatieňuje brezovú enklávu, ktorá odumiera a uvoľňuje miesto iným drevinám.