Prístup: Nad Kostiviarskou na pravej strane cesty Donovaly - Banská Bystrica sa v kameňolome ťaží surovina na výrobu cementu, ktorá sa dopravuje lanovkou do Stredoslovenskej cementárne na východnom okraji Banskej Bystrice.

Geologická charakteristika: Lom je založený vo vápencových a slieňovcových (vápnité ílovce) súvrstviach spodnej kriedy krížňanského príkrovu. Severne od Banskej Bystrice, v oblasti Kostiviarskej, Jakuba a Španej Doliny je stavba krížňanského príkrovu komplikovaná jeho zakoreňovaním do jazvy, z ktorej bol tento príkrov vyvrásnený (priestor medzi tatrikom a veporikom). Krížňanský príkrov tu vykazuje plochošupinovitý až bradlovitý tektonický štýl. Tvoria ho mezozoické súvrstvia a to strednotriasové dolomity (tzv. ramsauské), vrchnotriasové pestré bridlice a pieskovce (tzv. karpatský keuper), vrchnotriasové až spodnojurské vápence tvorené schránkovým detritom (úlomkami) ľalioviek, ježoviek, ramenonožcov, koralov a pod., strednojurské kremité vápence a tzv. rádiolarity (uložené z kremitých schránok prvokov - rádiolárií) a vrchnojurské až spodnokriedové kalové vápence (tzv. majolika). Vyššiu časť spodnej kriedy (valangin, hauteriv) zastupujú slienité vápence a slieňovce (slieň je vápnitý ílovec), ktoré sú odkryté lomom Kostiviarska. V lome sú tieto súvrstvia intenzívne prevrásnené a deformované. Ich stlačenie vyvolalo prienik tvrdších hornín z podložia, a to tzv. jakubských vápencov tvoriacich bradlá v okolí Sv. Jakuba (tzv. Jakubské skalky). Jakubské vápence sú vrchnotriasového (rétskeho) veku a majú rífový pôvod.

Využiteľnosť pri environmentálnej výchove: Ťažobná činnosť, zvlášť ak sa jedná o veľkolomy, prináša do krajiny veľké zásahy primárne i sekundárne. Primárnym zásahom je odstránenie vegetačného krytu, odstránenie pôdneho horizontu, rozetážovaním lomu a postupujúcou ťažbou i deštruovanie foriem reliéfu. Pri vykonávaných trhacích prácach môžu na okolie negatívne pôsobiť efekty zvukových i tlakových vĺn. Sekundárnym dôsledkom bol vznik spracovateľskej kapacity, pre životné prostredie Banskej Bystrice dlhé roky neuralgický bod, cementárne. V čase vzniku cementárne sa nedostatočne zhodnotili urbanistické trendy rozvoja mesta a riešenie primárnej i sekundárnej prašnosti. Sťažnosti občanov i ochranárskych inštitúcií na vysokú prašnosť, kombinovanou s inverznou polohou doliny Hrona a narastajúci počet nemocí dýchacích ciest viedol k návrhom cementáreň likvidovať. Ako vieme, stále je ešte v činnosti, v komínoch boli namontované filtre i niektoré ďalšie prevádzkové opatrenia, ktoré stav čiastočne vylepšili.

Zásoby v lome budú raz vyťažené a už v predstihu je potrebné sa zamýšľať, akú funkciu dať ploche dobývacieho priestoru po ukončení ťažby (mimochodom je to zákonná povinnosť ťažiteľa). Už v čase, keď sa hovorilo o likvidácii cementárne bol navrhnutý spôsob tzv. postupnej rekultivácie a výsadby drevín budúceho “arboréta” a v dolnej časti aj nejaké výsadby vykonané aj boli. S prihliadnutím na južné smery expozícii stien a postavenie medzi existujúcimi teplomilnými biotopmi zahrnutými do biokoridoru teplomilných druhov, ponúka sa možnosť vytvorenia náučno - parkovej úpravy, s prvkami botanickej záhrady. Predpokladá to v záverečnej fáze ťažby rozetážovať lomové steny podľa projektu výstavby tohoto parkového objektu. Pre mesto by to mohla byť zóna s ukážkami odkryvov hornín, typickými bylinami, krami i stromami, ale aj zónami hier a oddychu. Táto myšlienka sa zrodila pri štúdiu odbornej literatúry k rôznym typom rekultivácií starých lomov. V okolí Vancouveru v Kanade sa takéto riešenie použilo až v dvoch lomoch, ktoré dnes majú výstižné mená Butcharts Gardens a Queen Elizabeth Park. Je možné, že realizovanie takéhoto projektu by mohlo byť príkladom hodným nasledovania. Množstvo betónu na stavbách i pamätníkoch by nahradila duši človeka príjemnejšia príroda.