Prístup: Autobusovou dopravou/autom do Tajova a ďalej po štátnej ceste smerom na Kordíky (cca 3 km) popri Kordíckom potoku až k mostu, kde z ľavej strany vyúsťuje lesná cesta. Na pravej strane Kordíckeho potoka sa nachádzajú zarastené staré haldy po ťažbe arzénových rúd.

Geologicko-ložisková charakteristika: Obec Tajov leží cca 6 km na ZSZ od Banskej Bystrice. Chotár obce sa nachádza na styku južnej časti Starohorských vrchov, severovýchodnej časti Kremnických vrchov a severozápadnej časti Banskobystrickej kotliny. Jeho územie je budované hlavne mezozoickými sedimentami krížňanského príkrovu, zlepencami bazálneho paleogénu a do západnej časti chotára sem zasahujú neovulkanity, reprezentované najmä pyroklastikami andezitov, prevažne v tufitovom vývoji.

V severnej časti malachovského rudného poľa, na SZ od obce, na južnom úpätí vrchu Sokolie (Sokolovo), asi 500 m na ZSZ od odbočky na Tajovskú chatu pri ceste z Tajova do Kordík, v doline Kordíckeho potoka sa v oblasti označovanej “Na Bánočke” (“Na baničkách”) nachádza známe ložisko arzénových rúd, v minulosti vyťažené, ktoré zasahuje čiastočne aj do chotárov obcí Kordíky a Riečka.

Zrudnenie, tvoriace impregnácie a žilky je vyvinuté v brekciovitých, mramorovitých vápencoch, dolomitických vápencoch, v mylonitizovaných dolomitoch stredného a vrchného triasu, vytvárajúcich bloky a balvany v svetlosivých ľahkých íloch s okruhliakmi trachytov pod aluviálnym nánosom potoka, ako aj v pórovitých paleogénnych (eocén), neogénnych (miocén, báden) pieskovcoch a pyroklastikách. So zväčšujúcou sa hĺbkou sa obsah arzénových rúd vytráca.

Zrudnenie je viazané na poruchovú mylonitovú zónu SZ-JV, S-Z, resp. na tektonickú líniu V-Z smeru. Je epigenetické, impregnačno-žiníkového až metasomatického typu, terciérneho (miocén) veku, postvulkanické, hydrotermálneho charakteru, viaže sa na procesy doznievania neogénneho vulkanizmu. Pokladá sa aj za terciérnu As-formáciu, za Hg-Sb-formáciu alebo za realgárovo-auripigmentovú. Mineralizácia má jednoduché zloženie, typické pre teletermálnu mineralizáciu (teplota vzniku 90-110 ° C) vznikala v dvoch hlavných fázach, pričom staršia je charakterizovaná prítomnosťou arzénových minerálov, mladšia prítomnosťou minerálov ortuti. Ortuťová mineralizácia sa však nezistila.

Ložisko sa ťažilo už v stredoveku, pozostatky po ťažbe možno sledovať pri ceste v doline Kordického potoka, kde sa nachádza niekoľko háld a zasypaných priehlbní, kde ešte aj dnes možno nájsť úlomky vápencov s arzénovými minerálmi. Novšie výskumy ukázali nebilančnosť výskytu, najmä pokiaľ ide o minerály ortuti.

Najrozšírenejšími minerálmi, ktoré aj dnes možno bežne nájsť na lokalite, sú realgár, auripigment a kalcit. Hlavným objektom ťažby bol v minulosti auripigment zlatožltej farby, ktorý vytvára nedokonale vyvinuté drobné krátkostĺpčekovité kryštáliky, alebo obličkovité a guľovité agregáty s radiálne lúčovitou stavbou, príp. i jemné povlaky a kôrky. Krvavočervený realgár je menej rozšírený, väčšinou býva kompaktný, zriedkavejšie kryštalický. V dutinkách kalcitových žiliek vo vápencoch vytvára na drúzach kalcitu aj drobné, niekoľko mm dlhé, sýtočervené stĺpčekovité kryštáliky.

antimón, arzenolit, arzenopyrit, auripigment, ceruzit, kalcit, kremeň, opály, pyrit, realgár, sadrovec

Prístup: Z Tajova, miestnej časti Jabriková, po žlto značenom turistickom chodníku, na konci chatovej osady, nad potokom (dĺžka prístupu cca 250 m).

Geologický význam: Celoslovenský významný príklad svahovo - úpätnej kopy. Je tvorená mladým holocénnym až recentným penovcom (travertín vznikajúci zo studených prameňov). Kopa je živým objektom, napriek faktu, že už od roku 1928 je prameň zachytený pre vodovodné účely, prepad z vodovodu trvale zamokruje kopu a za prispenia rias a machov sa stále táto hornina vytvára. Inkrustované machy i riasy sa uchovávajú ako recentný (súčasný) príklad fosilizácie (tvorby skamenelín).

Využiteľnosť pri environmentálnej výchove: Lokalita je vybavená informačným panelom a tak plní funkciu náučnej “živej” lokality. Od roku 1991 je chránená ako prírodná pamiatka.