Prístup: Autobusovou dopravou/autom do Malachova, ďalej asfaltovou cestou po modrej turistickej značke cca 7 km na západ.

Geologicko-ložisková charakteristika: Malachovská ortuťovo-arzénová mineralizácia sa nachádza na východnom okraji Kremnických vrchov, v bezprostrednom západnom okolí Banskej Bystrice. Na ploche 80 - 100 km² sú sústredené viaceré výskyty a anomálie ako: Veľká studňa, Nemecký vrch, Dolná skala, Trávny Ždiar, Mútna, Ortuťový vrch, Cipkove jamy, Pri jazere a ďalšie. Mineralizácia sa nachádza v polymiktných paleogénnych zlepencoch, karbonatických pieskovcoch, ako aj v dolomitických pieskovcoch bazálneho paleogénu (Veľká studňa), v strednotriasových dolomitoch chočského príkrovu (Trávny Ždiar), tiež v rétskych vápencoch krížňanského príkrovu v podloží paleogénnych súvrství (Nemecký vrch), zriedka aj v miocénnych vulkanitoch. Spoločným znakom pre všetky výskyty v okolí Malachova je ich štruktúrna pozícia a významný vplyv litologických faktorov pre lokalizáciu zrudnenia. Výskyty Hg-As mineralizácie sa viažu na blízkosť tektonických poklesových línií, väčšinou S-J smeru, ktoré slúžili ako kolektor rudonosných roztokov. Mineralizácia má jednoduchý, takmer monominerálny charakter, typický pre teletermálnu (nízkoteplotnú) mineralizáciu, viaže sa na procesy doznievania neogénneho vulkanizmu. Vznikla v dvoch štádiách mineralizácie: 1. arzenopyritovej, 2. rumelky a chalcedónu. Prínos ortuťových roztokov bol čiastočne sprevádzaný zvýšenými obsahmi arzénu, čo sa prejavilo vznikom realgáru a auripigmentu. Táto mineralizácia sa vyskytuje v severnejších častiach, v oblasti Farebného potoka a zasahuje sem z chotárov obce Králiky a Tajov.

Hg-As mineralizácia je impregnačno žilníkového typu so šošovkovitými a šmuhovitými akumuláciami rumelky v blízkosti styku s nadložnými bridlicami. Podrobnejšie údaje na základe výsledkov geologického prieskumu sú známe o lokalite Veľká studňa, ktorá je jednou z najpreskúmanejších. Ložiskové akumulácie rumelky tvoria výplň a povlaky na puklinách polymiktných zlepencov, ako aj impregnácie karbonatických pieskovcov a v dolomitických brekciách paleogénu. Hĺbka uloženia vzrastá v závislosti od morfológie terénu. Mocnosť bilančných úsekov zrudnenia vo východnej časti je 2-12 m, s priemernou kovnatosťou pozitívnych vrtov 0,1-0,7 hm.% Hg. Ložiskové akumulácie sú usmernené v smere V-Z s rozsahom do 450 m, max. šírkou do 100 m. Na lokalite Trávny Ždiar sú žilky, povlaky, žilníky a impregnácie viazané na strmo uložené pukliny v strednotriasových dolomitoch, s nepravou mocnosťou mineralizovaných zón 1-7 m a priemerným obsahom Hg 0,2-0,07 hm.%. Na lokalite Nemecký vrch je zrudnenie viazané na poklesovú tektonickú líniu oddeľujúcu vulkanity od podložia a nachádza sa v karbonatických pieskovcoch paleogénu a v rétskych vápencoch krížňanského príkrovu. Maximálna koncentrácia Hg-As mineralizácie je však v paleogénnych konglomerátoch.

Ortuťové rudy v okolí Malachova sú známe od r. 1390 a dobývali sa do konca XVIII. stor. Prvé písomné zmienky o ortuťových baniach západne od Malachova pochádzajú z rokov 1390-1391, z účtov mesta Banská Bystrica, v súvislosti so súdnymi záležitosťami (Bergfest 1955). Považujú sa svojím rozsahom za druhé najväčšie dobývané ložisko Hg v Európe. Podľa archívnych záznamov ložisko Pri jazere, kde sa ťažilo v XIV. stor., patrí medzi najstaršie exploatované ložiská Hg-rudy v Európe (pre porovnanie - ložisko Almadén sa spomína z obdobia vlády rímskeho cisára Plínia, bane v Idrii boli objavené okolo r. 1490 a v Toscane v  r. 1842). Rumelkové žilky sa v starších časoch dobývali v štôlňach a úpadniciach (Novšia štôlňa, Karol štôlňa a úpadnica, Rudolf štôlňa, Finstrowitz štôlňa a i.), väčšie zhluky bližšie k povrchu pomocou hĺbkových tzv. cipkových jám, prípadne plytkými šachtami. Dobývali sa aj impregnačno-žilníkové rudy, miestami s charakterom hniezdovitých akumulácií zrudnenia, s obsahom Hg okolo 0,5-1,0 %. Vyťaženú rudu - rumelku (cinabarit) HgS upravovali jednoduchým spôsobom, destiláciou v hlinených krčahoch, ktorým baníci otvor upchali machom a umiestnili otvorom dolu na hlinenú misku a oblepili ju hlinou. Na jednom mieste zhromaždili aj 200-300 takýchto krčahov, ktoré potom obložili palivovým drevom a rudu dobre vypálili. Po vychladnutí krčahov sa kvapalná ortuť akumulovala v spodnej časti nádoby. V štôlňach sa nachádzali odkalištia, v ktorých sa usadzovala čistá ortuť. Podľa záznamov z r. 1535 na lokalite Ortuťový vrch sa týždenne vyťažilo asi 20 kg ortuti. Odhaduje sa, že v minulosti sa vcelku vyťažilo asi 5700 kg Hg v koncentráte. Podľa údajov archívu banského riaditeľstva v Kremnici malachovské bane dobre prosperovali, pretože zvýšením produkcie Hg v r. 1565 sa časť ortute vyvážala aj do cudziny. Dôsledkom preferencie rýchleho rozkvetu Hg ložiska v Idrii, došlo v r. 1580 na priamy príkaz dvornej komory vo Viedni k zastaveniu prevádzky baní v Malachove. Ťažba sa obnovila v r. 1785, avšak bez výraznejšieho úspechu a v priebehu prvej polovice XIX. stor. celkom ustala. Prieskumné práce boli obnovené v r.1955-1957, systematicky od r. 1965 a zabezpečili sa nimi ekonomicky významné zásoby. Kovnatosť rúd kolíše od 0,1 do 0,8 hm.% Hg. V súčasnosti sa na ložisku neťaží (ťažba sa ukončila v r. 1990) a vykazuje sa 282 kt nebilančných zásob s priemerným obsahom 0,22 % Hg. Ložisko je v likvidácii a haldy sa rekultivujú.

Minerály: arzenopyrit, auripigment, dolomit, chalcedón, kalcit, kremeň, pyrit, markazit, metacinabarit, opál, ortuť, realgár, rumelka, sadrovec

Využiteľnosť pri environmentálnej výchove: Nálezy nerastov ortuti a arzénu (priestor Malachov - Králiky - Tajov) ponúkajú možnosť prezentovať aj riziká existencie prirodzených výskytov niektorých nebezpečných chemických látok.

Ortuť patrí medzi najznámejšie škodlivé prvky v ovzduší. Môže sa nachádzať vo všetkých fázach (pevnej, tekutej i plynnej). Zo zlúčenín najväčšiu toxicitu majú dobre rozpustné soli Hg. Je pozoruhodné, že samotná rumelka - chemicky HgS, je takmer inertná zlúčenina, ktorá nemá vážnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. Problémovo sa začína prejavovať až po tepelnej úprave, keď vzniká voľná ortuť, ktorá je jedom. Tento proces prebiehal napr. aj na ohniskách obložených vzorkami s rumelkou, pod ktorými sa ortuť našla v podobe kvapiek. V tele človeka vstupuje do zlúčenín s bielkovinovými molekulami. Trvale sa kumuluje v mozgu, ľadvinách, slezine a srdci, dočasne v kostiach a kostnej dreni. Prejavy otravy soľami Hg sú bolesti hlavy, zvýšený tep, krvácanie ďasien a porucha sluchu. Uvádza sa, že až 80 % Hg sa do tela človeka dostáva vdychovaním a iba 7 % potravou.

Pozdĺžny rez Hg-ložiskom Veľká studňa pri Malachove (Knésl 1983 in Burian et al. 1985). 1 - svahová hlina (kvartér), 2 - andezitový komplex, 3 - vulkanicko-sedimentárne súvrstvie, 4 - oligocénne bridlice, 5 - polymiktný eocénny zlepenec, 6 - karbonatický pieskovec, 7 - nesúdržný zlepenec a brekcie, 8 - mezozoikum chočskej jednotky (vápence a dolomity), 9 - ortuťové zrudnenie

Arzén je kapilárne toxický jed. Zlúčeniny trojmocného As sú toxickejšie ako päťmocného. Na tomto území sa vyskytujú hlavne dva sulfidy: auripigment (As₂S₃) a realgár (As₂S₂). Stabilnejší je auripigment, realgár sa na svetle postupne mení na auripigment. O priamych negatívnych účinkoch na človeka nie sú konkrétne údaje. Pri ich tepelnom spracovaní uniká do ovzdušia arzén ako plyn a tam sa kondenzuje. Má typicky cesnakový zápach. Pri reakcii s ovzduším vzniká arzenolit (As₂O₃) buď vo forme sivobielych povlakov alebo kryštalických agregátov. Jedna z takýchto vzoriek z lokality Tajov, je uchovaná už viac ako storočie v zbierkach Stredoslovenského múzea. Rozpúšťa sa aj v horúcej vode a je silne jedovatý. Arzén paralyzuje kapiláry žalúdočných stien, centrálnu nervovú sústavu, miestne narušuje výživu tkanív. Veľmi zvláštna je jeho schopnosť kumulovať sa v tele (napr. vlasoch). Zatiaľ nie je presne známa hodnota obsahu, keď začne pôsobiť ako jed. Do tela človeka sa dostáva vdychovaním, najmä pri spaľovaní lignitu (menej kvalitného hnedého uhlia) v lokálnom kúrení, pretože v ňom často bývajú prítomné aj vyššie spomínané nerasty.

Do environmentálnej problematiky sme vložili i túto tému, ktorá nevytvára v človeku príjemné pocity. Nebolo to preto, aby ste sa báli. Človek sa bojí hlavne vtedy, keď nepozná. A poznanie, možno aj s potrebou zvažovať prípadné pokusy s takýmito nerastami, je pre človeka vždy užitočné.