Prístup: Autobusovou dopravou/autom do Badína, ďalej na SZ po asfaltovej ceste až do kameňolomu (nálezy sú hlavne v jeho vrchnej časti). Lom sa nachádza asi 3 km SZ od Badína, cca 1,5 km JV od kóty Skalica (904), podľa ktorej je lom pomenovaný.

Geologická charakteristika: Obec Badín sa nachádza cca 7 km na juh od Banskej Bystrice. Chotár obce leží v juhovýchodnej časti Kremnických vrchov. Jeho územie je budované prevažne neovulkanitmi, a to andezitmi a ich pyroklastikami, ktoré spolu s neogénnymi sedimentami vypĺňajú badínsku neogénnu panvu. V severozápadnej časti chotára je zastúpené aj mezozoikum subtatranských príkrovov Veľkej Fatry a paleogénne sedimenty. Lom - ložisko predstavuje morfologický chrbát s miernym sklonom na JV a prudkým sklonom na SV do doliny Badínskeho potoka. Ide o typický lávový prúd pyroxenického andezitu sielnickej formácie pravdepodobne strednosarmatského veku. Dĺžka vymedzeného ložiska je okolo 800 m, šírka cca 300 - 400 . Hrúbka lávového prúdu kolíše okolo 25 m. Podložie ložiska tvoria pestré vulkanoklastiká s prevahou tufov. Ložisko je tvorené v podstate len jedným pertrografickým typom andezitu (hyperstenický) sivej až tmavosivej farby. Pre andezity je typická doskovitá až lavicovitá odlučnosť vo vrchných častiach ložiska a bloková v spodných častiach.

Ložisko je ťažené na 4 etážach pri výške etáže 12 - 15 m. Surovina sa využíva na výrobu hutného kameňa dobrej kvality. Hlavný podiel jeho spotreby je v okrese Banská Bystrica v stavebníctve a pri stavbe ciest.

V závere hydrotermálnej činnosti viazanej na andezitový vulkanizmus vznikal jaspis a rozličné druhy opálov tak v mezozoických horninách, ako aj v neovulkanitoch - andezitoch a ich pyroklastikách.

Minerály: goethit, hematit, jaspis, kalcit, limonit, opály, seladonit, stilpnosiderit

Diatomity. V nadloží lignitového sloja sa vyskytuje poloha diatomických bridlíc 2-3 m mocná.

Pelosiderity. Na starých haldách po ťažbe uhlia sa vzácne vyskytujú úlomky celistvých slabo limonitizovaných pelosideritov.

Travertíny. Pri východnom okraji obce sa nachádzajú dve plocho klenuté travertínové kopy, málo vystupujúce nad okolitý terén. Vznikli okolo výverov teplej, slabo železitej vody. Travertín je doskovitý, pevný, okrovo a bielo striekaný, s množstvom dutiniek vyplnených ílom pigmentovaným limonitom.

Kaustobiolity. V badínskej neogénnej panve, vyplnenej pestrou sériou, tvorenou andezitovými tufmi, tufitmi aglomerátmi a ílmi, sa vyskytujú dva sloje hnedého uhlia a lignitu vo vrchnom bádene, podobne ako v Handlovej. Vrchný lignitový sloj je 2,5-5 m hrubý, spodný hnedouhoľný sloj 2,5-6,5 m. Sloje sú vyvinuté šošovkovite a rýchlo vykliňujú, lebo ide o viacero menších, navzájom nespojených panvičiek. Lignit vrchného sloja je málo kvalitný, s výhrevnosťou 2400 kcal/kg a obsahom popola až 30 %. Spodný sloj má uhlie vyššej kvality s výhrevnosťou 3300 - 4400 kcal/kg, obsah popola do 21 % a síry do 3 %. Uhlie sa ťažilo s prestávkami od r. 1852 do r. 1929. Ťažba dosahovala asi 10 000 t ročne. Zásoby uhlia sú čiastočne vyčerpané, časť leží v ochranných pilieroch kúpeľov Kováčová. Východ 2 m mocného lignitového sloja možno pozorovať v rokli na SZ od vrcholu Kečky. V malom množstve sa tu vo forme impregnácií a mikrokonkrécií v uhlí a lignite vyskytuje pyrit spolu s limonitom a ihličkami sadrovca.