Prístup: Z Lopeja pri Podbrezovej po štátnej ceste na sever do Dolnej Lehoty v areáli ktorej sa úpravňa nachádza po pravej strane potoka.

Charakteristika: 2.2.1892 udelil Banský kapitanát v Banskej Bystrici na lokalite Lom, ktoré bolo v 19. storočí  predmetom čulejšej banskej činnosti na antimonit a zlato, banské pole “Karol - Jozef” a ako príslušenstvo k nemu tiež bývalý železný hámor ako antimónovú hutu v Dolnej Lehote. Údel bol pre majiteľa Karola Jozefa Démutha. Železný Hámor medzi obcami Lopej a Dolná Lehota postavili namiesto vyhorenej železnej huty v Jarabej. Táto zhorela ešte v roku 1789, železný hámor postavili v roku 1798 a v r. 1892 v ňom začal Démuth taviť antimón, čiže biely kov, podľa čoho dostala huta názov Vajsková. K.J. Démuth zomrel v r. 1893, jeho dedičia predali hutu aj s banskými oprávneniami viedenskému obchodníkovi s rudami a kovmi, Antonovi Odendallovi. Ten si pribral za spoločníka Jozefa Schalmanna. Po ich smrti vdovy odpredali hutu aj banské oprávnenia v rokoch 1926 až 1930 Antimónovým baníckym a hutníckym závodom v Banskej Bystrici. Nový podnik prevádzkoval hutu hlavne z produkcie závodov Čučma, Spišská baňa, Medzibrod a Lom. Baňu na Lome dali do prevádzky s flotačnou úpravňou v roku 1941, keď predtým prebiehali v r. 1935-40 kutacie práce. V rokoch 1944-45 bola úpravňa zničená v dôsledku vojnových udalostí. Prevádzka bane však už v povojnových rokoch obnovená nebola. Huta bola v správe podniku Rudné bane a huty na farebné kovy v Banskej Bystrici do roku 1952, kedy ju prevzal podnik Závody Slovenského národného povstania v Žiari nad Hronom. Tento ju vrátil podniku Rudné bane v Banskej Bystrici v roku 1989, no v roku 1991 v rámci útlmového programu baníctva na Slovensku sa huta zlikvidovala.

Využiteľnosť pri environmentálnej výchove: Teda územie areálu závodu bývalých Kovohút Vajsková, resp. zariadenie v ňom umiestnené, bolo viac ako 100 rokov využívané na výrobu kovov - najmä antimónu - z privezených koncentrátov a rúd. Nakladanie s odpadom vznikajúcim pri spracovaní rúd, manipulácia so vstupnými reagenciami a finálnymi výrobkami zodpovedala stupňu technickej vyspelosti i technologickej disciplíny. S materiálmi i odpadom sa však nakladalo spôsobom neprijateľným z hľadiska požiadaviek dnešnej legislatívy. Zistená kvalita abiotickej zložky životného prostredia je toho priamym dôsledkom.

Prevádzka huty, po tom čo prešla do vlastníctva Rudných baní v Banskej Bystrici, sa v roku 1992 zastavila. Prieskumnými prácami sa v horninovom prostredí identifikovali anomálne koncentrácie predovšetkým Sb, As, sulfidickej síry, menej Cu a lokálne aj nepolárnych extrahovateľných látok.

Posúdením kontaminácie horninového prostredia a podzemnej vody na základe “Doporučenia Slovenskej komisie pre životné prostredie k uplatňovaniu ukazovateľov a normatív pre asanáciu znečistenej zeminy a podzemných vôd č. 130-1992/I sa zistili mimoriadne vysoké koncentrácie As, Sb, Mo, resp. NH₄ v podzemných a povrchových vodách, horninovom prostredí a v pôdach (tabuľka)

* kontaminácia presahujúca limit kategórie C predstavuje úroveň znečistenia, pri ktorej treba v zmysle “Doporučenia ...” prikročiť k sanačným prácam

Zdrojom kontaminácie podzemných vôd je predovšetkým materiál uložený na halde, ale identifikovali sa aj iné zdroje v areáli závodu. Významným zdrojom kontaminácie bol aj prašný spád, ovplyvňujúci kvalitu pôdy v širšom okolí závodu.

Areál závodu (horninové prostredie, pôdy, halda, existujúce objekty kontaminované podzemné a povrchové vody) predstavujú priame toxikologické nebezpečenstvo.

Realizovanými prieskumnými prácami (júl 1996) v areáli závodu a jeho okolí sa podrobne objasnil plošný a hĺbkový rozsah znečistenia zemín, rozsah znečistenia podzemných a povrchových vôd, pôd a rastlín, riečnych sedimentov a kvality stavebného materiálu existujúcich objektov. S využitím takto získaných poznatkov sa identifikovali zdroje znečistenia a vypracoval sa projekt návrhu opatrení zabezpečenia areálu.

Návrh zabezpečenia areálu zahrňuje:

- zabezpečenie existujúcej haldy proti prieniku zrážkových vôd (prekrytie nepriepustnou ílovou vrstvou),

- vybudovanie povrchovej drenáže umožňujúcej odvádzanie povrchových vôd mimo telesa haldy do Vajskovského potoka

- zabezpečenie ochrany telesa haldy proti prieniku podzemných vôd (vybudovanie odvodňovacieho prvku - odvodňovacej štôlne)

- vybudovanie podzemnej drenáže na odvedenie zvyškových vôd ktoré zostanú v telese prípadne preniknú do telesa haldy aj po jeho izolovaní - výtok takýchto vôd v prípade kontaminácie čistiť

- vybudovanie tesniacej steny zabraňujúcej prieniku vôd potoka do telesa haldy

- odstránenie zemín a antropogénnych uloženín z plochy kde zistené koncentrácie jedného zo sledovaných kontaminantov presahujú hodnotu prípustnú legislatívou (na trvalé uloženie časti takto vzniknutého materiálu je možné využiť existujúcu haldu)

- priestor vzniknutý po odstránení kontaminovanej zeminy a antropogénnych navážok nahradiť neznečisteným materiálom a zabezpečiť minimálnu infiltráciu zrážkových vôd do tohoto priestoru (inštalácia ílového tesnenia, rekonštrukcia vnútrozávodnej kanalizácie)

- sledovať spôsob opráv, úprav a demolácií existujúcich objektov, spôsob depónie tohto materiálu i jeho trvalé zneškodnenie

- pokračovať v monitoringu kvality podzemných a povrchových vôd v existujúcich pozorovacích objektoch