9. PONIKY
Prístup: Autobusom z Banskej Bystrice a vystúpiť podľa možnosti nad dedinou (panoráma Poľany) a na začiatku dediny poľnou cestou vpravo sa dostaneme na ložisko Drienok, označované aj ako Predbane (nachádza 2 km na Z od obce, neďaleko kóty 519)
Obec Poniky sa nachádza asi 12 km VJV od Banskej Bystrice. Chotár obce leží v Zvolenskej kotline, na JV zasahuje do pohoria Poľana. Na stavbe jeho územia sa podieľajú najmä rozličné typy vápencov, dolomitov a bridlíc subtatranských príkrovov, a to krížňanského príkrovu (trias až spodná krieda), včítane permu a kryštalinika ľubietovskej zóny, chočského príkrovu (stredný a vrchný trias) a čiastkového príkrovu Drienka (karbón až trias) s telesami paleovulkanitov v spodnom triase, pôvodne označovaných ako melafýry, ďalej sedimenty paleogénu a neogénu a neovulkanity, najmä andezity a ich pyroklastiká.
Poniky - panoráma Poľany
Geologicko-ložisková charakteristika: Oblasť Poľany tvoria mladotreťohorné vulkanity a ich produkty. Územie buduje stratovulkán Poľana so svahovými sedimentmi vulkanoklastických hornín. Vulkanický komplex Poľany je najrozsiahlejšou kalderovou štruktúrou na Slovensku, ktorá sa sformovala na križovaní S-J a V-Z zlomov. Tvoria ho lávové prúdy a úlomkovité akumulácie sarmatského veku. Centrálnu časť vulkanického aparátu Poľany tvoria extruzívne dómy andezitov a ryodacitov. Lávové telesá z centrálnej kaldery Poľany prenikajú do vulkanoklastických sedimentov tvoriacich úpätné svahy smerom na Strelníky, Povrazník a Hrochoť. V sedimentoch sú vyvinuté akumulácie vulkanických popolčekov (tufov), ktoré sú zmenené na bentonitické íly a bentonity (ložiská Hrochoť, Hučava a i.). Očovskú kotlinu vypĺňajú mohutné štrkové terasy a sutinovité sedimenty kvartéru. V oblasti sa prejavujú aj relikty vulkanickej činnosti, napr. ložisko rýdzej síry pri Kalinke, fumarolové emanácie a pod. Vulkanická aktivita územia sa odráža aj vo výskytoch polymetalického zrudnenia.
Hydrotermálna mineralizácia
Polymetalická - ložisko Drienok
Najväčšia akumulácia polymetalického zrudnenia v tejto oblasti - ložisko Drienok, označované aj ako Predbane sa nachádza 2 km na Z od obce, neďaleko kóty 519. Zrudnenie je vyvinuté v strednotriasových vápencoch a dolomitoch čiastkového príkrovu Drienka, v menšej miere zasahuje aj do spodného triasu, v gutensteinských, aniských vápencoch a dolomitoch, silne skrasovatených i v dogerských vápencoch.
Ložisko bolo intenzívne ťažené už v stredoveku, ťažilo sa už v r. 1604, ale r. 1609 bola ťažba zastavená, obdobne ako na ložisku v Ľubietovej. Pokusy o obnovu ťažby v r. 1817, 1852 a 1854, ako aj koncom XIX. a začiatkom XX. stor. boli neúspešné. Novší geologický prieskum v r.1957-1968 nepriniesol pozitívnejšie výsledky, a preto sa ťažba neobnovila. Rozsiahle zvyšky po starých banských prácach nájdeme na úbočí Drienku, na ploche 200 x 800 m.
Na ložisku sa zistilo viacero rudných telies, väčšinou nepravidelných tvarov a neostrého ohraničenia, ktoré tvoria v epigenetických dolomitoch nepravidelné mineralizované zóny, viazané na zlomové systémy VZ-SJ smeru (obrázok). Zrudnenie má charakter drobných žiliek a impregnácií, najmä v drvených úsekoch, zriedka i bohatých galenitových šošoviek. Najbohatšie zrudnenie je viazané na tektonické brekcie, chudobnejšie na impregnácie a žilky v rozpukaných dolomitoch, najchudobnejšie preniká po vrstevnatosti dolomitových rytmitov. Zrudnený komplex je 200-300 m hrubý a strieda sa s nezrudnenými verfénskymi bridlicami. Pre malý hĺbkový dosah sa na ložisku neprejavili primárne vertikálne zmeny mineralizácie. V dôsledku východu ložiska na povrch a pre silné skrasovatenie je tu intenzívne vyvinutá oxidačná a cementačná zóna. Zásah oxidačných procesov je hĺbkovo nerovnomerný, často zasahuje až do najväčších hĺbok, kde sa prekrýva s cementačnou zónou.
Na ložisku sa nachádzajú tri typy zrudnenia:
a) metasomatické - na ložisku je najrozšírenejšie, predstavuje strmo uklonené až kolmé pásma metasomatického jemnozrnného sivého Fe-dolomitu 0,5-6 m hrubé, od niekoľkých m do 100 m, značne hĺbkovo a smerne premenlivé, vzniknuté zatláčaním vápencov. V strede pásiem možno pozorovať strmé trhliny, nezrudnené prívodné dráhy metasomatických roztokov. Polymetalické zrudnenie tvoria impregnácie alebo jemné žilky a nepravidelné akumulácie v Fe-dolomite.
b) žilné - reprezentujú žily hrubozrnejšieho belavého Fe-dolomitu 10-40 cm hrubé, prechádzajúce do metasomatických prejavov alebo vykliňujúce, často brekciovité, šošovkovité s vtrúsenými sulfidmi - galenitom a pyritom, ktoré ojedinele tvoria samostatné žilky a žily tennantitu 1-15 cm mocné, maximálne niekoľko m dlhé so sklonom do 40° .
c) žilne-metasomatické - označované aj ako dolomitové rytmity - tvoria horizontálne uložené šošovky vo vápencovom komplexe až 1 m mocné s ojedinelým zrudnením, vzniknuté selektívnou metasomatózou.
Obsah Pb v rude kolíše od veľmi slabých koncentrácií do 20 %, obsah Zn do 1 %, Cu do 0.2 %. Na základe chemickej analýzy sa stanovili nasledujúce obsahy prvkov: Cu 0.78 - 3.41, Pb 0.58 - 4.22, Zn 0.28 - 1.09, Cd 0 - stopy, Sb 0.18-0.80 hm.%, obsah Ag 11-35 g/t. Vrchné časti ložiska boli bohaté na striebro. Rudné vzorky s obsahom zlata vykazovali iba 0,2 g/t Au.
Primárne minerály: baryt, dolomit, galenit, chalkopyrit, kalcit, kremeň, markazit, pyrit, sfalerit, rodochrozit, striebro, tennantit, tetraedrit, sulfosoli Ag, Pb, zlato
Sekundárne minerály: anglezit, aragonit, azurit, bornit, cerusit, covellín, goethit, chalkozín, chryzokol, kuprit, libethenit, chalkofylit, limonit, malachit, meď, olivenit, pyromorfit, pyroluzit, sadrovec, smithsonit, tirolit
Medená - ložisko Farbište
V chotári obce sa na viacerých miestach uplatňuje medená mineralizácia. Na polymetalickom ložisku Drienok je reprezentovaná najmladšou tennantitovou periódou. Menšie výskyty smerom v V sa nachádzajú medzi Ponickou Lehôtkou a Farbišťom, a to pri JRD Poniky a pri kóte 674, kde sú zastúpené iba uhličitany medi. Významnejší je výskyt v SV časti neovulkanitov, v oblasti sútoku Driekyne so Suchou Driekyňou smerom k Ľubietovej, obdobný relatívne najväčšiemu ložisku Farbište. Cu-zrudnenie sa nachádza 450 m na JJZ od kóty Farbište, asi 300 m na Z od kóty 647 (Dúbravka), na V od osady Ponická Lehôtka. Ložisko je vyvinuté v kampilských vulkanitoch (paleoryolitoch až paleoandezitoch a pyroklastikách).
Ložisko žilného a impregnačného typu je viazané na poruchovú zónu JZ-SV smeru súhlasnú s priebehom telesa eruptív, so sklonom 40-60° na J. Má charakter 1-10m mocného impregnačného pásma v eruptívach, ktorých mocnosť v okolí ložiska presahuje 70 m.
Na ložisku je v dôsledku silného tektonického porušenia intenzívne vyvinutá oxidačná a cementačná zóna, značne obohatená oproti primárnej, siahajúca do hĺbky niekoľko desiatok metrov s úplnou prevahou karbonátových Cu-rúd. Primárne rudy zachytené v spodnej štôlni a vo vrtoch sa vyznačujú brekciovitou a páskovanou textúrou a tvoria tmel tektonicky rozbitých vulkanitov.
Ložisko bolo v minulosti, v druhej polovici XVIII. stor. otvorené štôlňou v oxidačnej zóne. Jeho východy badateľné v eróznych ryhách najmä nad poľnou cestou sú veľmi bohaté na sekundárne Cu-minerály. Ložisko bolo pri novšom prieskume r. 1959 otvorené v primárnej zóne (spodná štôlňa) a sledované vrtmi. Z ekonomického hľadiska je bezvýznamné.
Primárne minerály: baryt, bornit, covellín, galenit, hematit, chalkopyrit, chalkozín, kalcit, kremeň, pyrit, tennantit, tetraedrit
Sekundárne minerály: azurit, erytrín, euchroit, chalkofylit, chryzokol, limonit, malachit, tirolit, pseudomalachit, tenorit.
Sideritovo-sulfidická
Tento typ mineralizácie vystupuje najmä v porfyroidovom komplexe permu ľubietovskej zóny, medzi obcou, časťou Ponická Huta a Povrazníkom. Na ploche 4 km2 je 10 ložísk v minulosti exploatovaných prevažne na sekundárny limonit. Najväčšie zvyšky starých prác sú na juhovýchodných svahoch Holého vrchu, pod Čiernym dielom a Farskou horou. Tvoria pásmo takmer 3 km dlhé, ležiace v tesnom podloží spodnotriasových kvarcitov. Mimo tohto pásma, v porfyroidovom komplexe permu sa nachádza niekoľko ďalších ložísk, ktoré pravdepodobne pokračujú aj pod pokrovy terciérnych vulkanitov a sedimentov.
Zrudnenie malo charakter smerne dlhých žilníkov a zväzku žíl s rýchlo sa meniacou mocnosťou, zasahujúcich z predmezozoického podložia do spodného triasu obalovej zóny. Na ich minerálnom zložení sa podieľajú kremeň, hematit, siderit, ankerit a baryt, zo sulfidov sú v malom množstve zastúpené chalkopyrit, pyrit a tetraedrit.
Limonitová mineralizácia
V chotári obce sa v minulosti na mnohých miestach ťažili železné, prevažne ľahko spracovateľné limonitické rudy, ktoré sa zhutňovali v miestnej huti. Na ich zložení sa podieľal takmer výlučne limonit, niekedy spolu s goethitom a hematitom, prípadne mali osobitný opálovo-chalcedónovo-limonitický charakter.
Názory na ich genézu, na ktorú sa vo väčšine prípadov usudzuje iba na základe haldového materiálu a sporadických archívnych údajov, sa líšia. Predstavujú akumulácie infiltračného pôvodu, vzniknuté vyzrážaním oxidov Fe v dutinách a puklinách karbonatických triasových hornín vplyvom cirkulujúcich krasových alebo puklinových vôd, ide o infiltračné, prípadne reziduálne rudy alebo o rudy vzniknuté zvetrávaním endogénnej sideritovej a hematitovej mineralizácie v eocéne až neogéne.
Infiltračný pôvod sa pripisuje ložisku na svahoch Poľany pri Ponickej Hute. Opálovo-chalcedónovo-limonitové rudy tu tvoria 0,3-1 m mocné hniezda v andezitových tufoch na ich styku s podložnými dolomitmi. Obsah železa v rudách dosahoval sotva 25 %, niekedy až 37 %, výnimočne sa uvádza 50%, ale rudy boli značne znehodnotené vysokým obsahom SiO2, Cu, P.
Ťažba železných rúd v tejto oblasti bola v najväčšom rozkvete v XVIII. a XIX. stor. Celková ťažba však napriek veľkému počtu exploatovaných lokalít bola nízka. Napríklad r. 1763 sa spracovalo asi 2 500 t rudy vyťaženej z okolia Poník a r. 1863 iba 1000 t. R. 1880 už boli všetky ložiská opustené.
Minerály: aragonit, goethit (odr. zamatka), hematit, chalcedón, limonit, opál (odr. hyalit), psilomelán, pyroluzit, uraninit, vivianit, wad.
Schematický geologický rez polymetalickým ložiskom Poniky Drienok (Slavkay 1968 in Burian et al. 1985). 1 - krinoidový vápenec s polohami hľuzovitého a rohovcového vápenca, 2 - svetlý vápenec s dasycladaceami, 3 - tmavý vápenec gutensteinského typu, 4 - tektonická zóna medzi stredným a spodným triasom, 5 - ílovitý vápenec a bridlica s telesami vulkanických hornín ryolitového a andezitového zloženia, 6 - hydrotermálna metasomatická dolomitizácia, 7 - Pb-Zn-Cu zrudnenie, 8 - významné zlomy