Pre zberateľov minerálov, hornín a skamenelín považujeme za potrebné povedať niekoľko slov o ich zbere, najmä o ich hodnotovom význame.

Od roku 1986 je v právnom systéme Slovenska vyhláška o chránených druhoch nerastov (č. 60 z 25.8.1986), ktorá s niektorými zmenami bola včlenená aj do zákona o ochrane prírody a krajiny (č. 287 z 23.8.1994, §§ 23, 24, 27, 28, 30). Každý nerast má svoju odbornú výpovednú hodnotu hovoriacu o mieste výskytu, podmienkach vzniku, fyzikálno-chemických vlastnostiach a v niektorých prípadoch aj estetickú hodnotu. Na to, aby sme tieto vlastnosti mohli náučne aplikovať je potrebné vzorky odobrať, miesto odberu presne lokalizovať, datovať čas odberu, uviesť meno odberateľa a vzorku na základe vlastností určiť na druh. Celý tento proces je a musí aj zostať intelektuálnou činnosťou, vo fáze určovania určite limitovanou technickými možnosťami. Presne určený druh môže byť etalónom pri určovaní ďalších nálezov. Ďalším stupňom vzťahu je uchovávanie v zbierkach (zbierka môže mať povahu úzko regionálnu - napr. nerasty Španej Doliny, Ľubietovej a ďalších lokalít, ale môže byť zoradená i širšie - najmä pri dlhoročnej zberateľskej aktivite alebo je systematická) a ich následné prezentovanie. Vo vzťahu k školám je potrebné zdôrazniť, že prezentácia môže mať povahu pomôcky, na ktorej sa žiak naučí určovať vlastnosti a podľa nich názov. Do týchto vzoriek si môže citlivo vrypnúť, aplikovať chemickú látku a podľa reakcie usudzovať na chemické zloženie a pod. Esteticky pekné vzorky, veľké kryštály alebo vzácnejšie veci by nemali byť využívané na určovanie, ale vystavené v zabezpečenej vitrínke. Sú to dve podoby prezentácie nerastov, ktoré vychovávajú k poznaniu i ochrane. Za chránené druhy sú vyhlásené nerasty ohrozené (ak sa nachádzajú na miestach s vážnym rizikom vplyvu zvetrávania), zriedkavé (vyskytujúce sa iba na niekoľkých lokalitách, často i celosvetovo, s neveľkou potenciou vzoriek), vzácne (ich výskyt je druhom alebo jeho formou unikátny) alebo inak významné druhy (druhy popísané prvýkrát na svete zo slovenskej lokality, výnimočné kryštálové formy tvarom, farbou či veľkosťou).

Praktická ochrana prebieha (zabezpečuje sa) buď na mieste prirodzeného výskytu, v chránených územiach (napr. rôzne typy jaskýň s nerastnou “výzdobou”, sprístupnené banské chodby a pod.) alebo odobraté do zbierok, keď majú charakter “predmetov muzeálnej hodnoty”. Chápanie muzeálnej hodnoty v súčasnosti, keď je z Ústavy zrovnoprávnené štátne a súkromné vlasníctvo, je také, že držiteľ je povinný sa o zbierku starať (zabezpečenie proti prašnosti, vplyvu vlkosti či výparov iných chemických látok, proti mechanickému poškodeniu, krádeži, nepovolanému vývozu do zahraničia a podobne) a primerane je využívať (výstavy, vedecké zhodnocovanie lokalít a dokumentov z nich, napr. revízne preurčenia, atď). Pri výchove k takémuto chápaniu, možno aj cez väčšiu starostlivosť o školské zbierky, je cestou k vytváraniu vzťahu k vzorkám s nerastami a možno následne i k lepšiemu chápaniu “neživých” prírodných dejov.