Širšie okolie Banskej Bystrice patrí medzi významné oblasti výskytu ložísk nerastných surovín Západných Karpát z minulosti známych ťažbou Au (z aluviálnych sedimentov od 13. storočia, neskôr Fe a Cu rúd (v 18. a 19. storočí) a antimonitu (spolu s Au a Ag od prvej polovice 17. do konca 20 storočia). V roku 1994 sme si pripomenuli práve v Banskej Bystrici 500. výročie vzniku Thurzovsko - Fuggerovskej spoločnosti, jednej z najstarších banícko - hutnícko - obchodnej spoločnosti v Európe i vo svete.

Jednotlivé banské revíry (Badín - Banská Bystrica - Šalková, Tajov - Králiky - Malachov, Špania Dolina - Staré Hory - Harmanec, Ľubietová - Poniky) predstavujú priestory, ktoré svojou banskou činnosťou výrazne ovplyvnili Banskú Bystricu. Od nich pochádza aj jej prívlastok - Banská. Aké ložiská nerastných surovín a kde sa v jej okolí vyskytujú?

1. V oblasti západnej časti Nízkych Tatier (Ďumbierske Tatry) sa výskumami mnohých geológov zistilo a v minulosti aj ťažilo desať základných typov mineralizácií (pozri tab. 1 a obrázok). Z nich objektami ťažby, resp. podrobného prieskumu boli predovšetkým ložiská Sb - Au na severných (Dúbrava, Magurka) aj južných svahoch pohoria (Dve Vody, Medzibrod, Lom a Lomnistá), W - Au mineralizácia v oblasti Jasenie - Kyslá, polymetalická Pb-Zn mineralizácia v Jasení s barytom a striebronosným galenitom (Soviansko) a sideritovo - ankeritová mineralizácia v pásme od Vyšnej Boce cez Ďumbier a Trangošku po Chabenec. Menej významné sú výskyty uránovej mineralizácie s molybdenitom v pegmatite a granodiorite (Dúbrava, Malé Železné), barytovej mineralizácie (Malužiná) s barytom a sulfidmi medi v permských bazaltoch - melafýroch.

Lokalita Lom bola predmetom čulejšej banskej činnosti v 19. storočí. Na starých prácach sa obnovila banícku činnosť v r. 1887. Vybudoval sa tu. medzi obcami Lopej a Dolná Lehota Železný Hámor, v ktorom sa začal taviť antimón, čiže biely kov, podľa čoho dostala huta názov Vajsková.

Väčšia časť tejto hydrotermálnej mineralizácie sa geneticky spája s metamorfnými alebo magmatickými procesmi, ktoré prebiehali v oblasti Nízkych Tatier koncom prvohôr (hercýnske procesy) alebo koncom druhohôr (alpínske procesy).

2. V Starohorských vrchoch (západné pokračovanie Ďumbierskych Tatier) sa od polovice 13. storočia intenzívne ťažili severne od Banskej Bystrici medené a strieborné rudy na ložiskách v Španej Doline a v okolí Starých Hôr (Richtárová, Piesky) Banská činnosť kulminovala za vlastníctva Thurzovcov a Fuggerovcov v rokoch 1494 - 1545. Ťažba z ložísk tejto oblasti predstavovala popredné miesto v ťažbe a spracovaní medi v bývalom Uhorsku, ale aj v celej Európe. Vtrúsená a žilníková hydrotermálna mineralizácia tu vystupuje v horninách kryštalinika (pararuly, amfibolity, granitoidy) a permu (arkózové pieskovce)

V okolí Harmanca sa v dávnej minulosti, ale aj v dvadsiatych rokoch n.st. ťažilo zlato  z kremenných žíl.

3. Na severozápadnom okraji Veporských vrchov medzi Podbrezovou a Ľubietovou sa nachádza 6 km široký pruh tzv. ľubietovskej zóny, ktorý je budovaný kryštalinikom (metamorfity, migmatity, granity), mladoprvohornými (permskými) kontinentálnymi vulkanicko

- sedimentárnymi horninami a druhohornými (mezozoickými) vápencami a dolomitmi.. Významná tu bola medená mineralizácia, ktorá sa v minulosti intenzívne ťažila, čoho svedkom sú obrovské haldy pri Ľubietovej (Svätoduška, Kolba, Podlipa).

4. V tzv. príkrove Drienku hronského synklinória vo Zvolenských vrchoch JV od Banskej Bystrice sa vyskytujú pri Ponikách menšie ložiská Pb - Zn (Drienok) a Cu (Farbište). Vznikali mladšími (alpínskymi) hydrotermálnymi procesmi v podobe nepravidelných telies zatlačením (metasomatózou) druhohorných dolomitov (Drienok), alebo v puklinách a trhlinách melafýrov (Farbište).

5. V západnej časti okolia Banskej Bystrice sa nachádzajú Kremnické vrchy, tvorené sopečnými (vulkanickými) aj sopečno - usadenými (vulkanicko - sedimentárnymi) horninami stredoslovenských neovulkanitov Na nich sa viaže vznik hydrotermálnych ložísk ortute (Malachov - Veľká studňa) a arzénu (realgár, auripigment) pri Tajove.

6. Z početných ložísk nerudných surovín treba z oblasti Banskej Bystrice uviesť ložisko cementárskych surovín v Kostiviarskej pri Banskej Bystrici. Početné sú lomy na vápenec a dolomit (Priechodská píla, Riečka, Valaská, Lučatín a i.), kremitých hornín (kremence, prekremenelé vápence a dolomity) (Harmanček, Badín, Pršany a i.) a melafýrov (Šalková) pre stavebné účely

7. V bezprostrednom okolí Banskej Bystrice sa vyskytujú aj menšie bezvýznamné sloje uhlia v usadených horninách treťohorného veku (Rudlová, Rakytovcie, západne od Malachova).

Pretože na väčšine lokalít, ktoré sú súčasťou exkurzie, sa vyskytujú na haldách sekundárne minerály, ktoré vznikali zvetrávacími procesmi, dovoľujeme si uviesť vysvetlenie tohoto procesu.