Prístup: Autobusovou dopravou/autom z Banskej Bystrice (cca 45 km), smer Nitra-Bratislava, pri Hronskej Dúbrave odbočiť z hlavnej cesty na vedľajšiu doprava smerom na Banskú Štiavnicu.

Geologická charakteristika: Chotár obce leží v strednej časti Štiavnických vrchov budovaných v tejto oblasti najmä andezitmi a ich pyroklastikami.

Minerály hornín: V pyroxenickom andezite v Halčianskej doline sa vyskytujú porfyrické vyrastlice i dvojčatné zrasty augitu. Vo zvetraných eruptívnych horninách, najmä na miestach, ktoré podľahli účinkom solfatár sa nachádzajú peknékryštály pyritu.

V dutinách a na puklinách andezitov medzi Banskou Belou a Kozelníkom sa nachádza heulandit spolu s chabazitom a stilbitom a tiež i mliečnobiely a modravý opál obyčajný. Vyskytujú sa tu jeho až 2 cm hrubé žilky v rohovcovitom “porfýre”, miestami je prítomná odroda hydrofán.

Rudné žily v okolí Banskej Belej predstavujú v podstate SV pokračovanie štiavnických žíl, najmä žily Grüner. Smer žíl je SV-JZ, sklon na východ. Sú vyvinuté v andezitoch a patria k formácii Au - Ag. Na niektorých žilách sa okrem toho uplatnila aj sulfidická mineralizácia podobná štiavnickej. Najdôležitejšie tu boli žily Goldfartner s mocnosťou 3-9 m, Baumgartner a Juraj s mocnosťou do 1,5 m. Bohaté Ag rudy sa v minulosti ťažili na žile Siebenwieber, kde sa spomína ťažba iba s 2,5 cm mocných žiliek s obsahom až 3 200 g/t Au + Ag. Celkove však tu boli Ag rudy zriedkavé. Bohaté Au rudy sa vyskytovali najmä v cementačnej zóne žily Baumgartner. Vrchné časti žíl boli bohaté na Ag. Menšie kremenné žily obsahovali neviditeľné zlato, viazané najmä na pyrit. Bane na Ag v Banskej Belej sú doložené už od r. 1228. Od 18. storočia nastáva postupné vyčerpávanie baní a čiastočné zatopenie banských prác, až v r. 1859 tu baníctvo úplne zaniklo.

Primárne minerály: baryt, galenit, chalkopyrit, karbonáty, kremeň, pyrit, rumelka, sfalerit, striebro, zlato