Prístup: Autobusovou dopravou/autom z Banskej Bystrice, smer Nitra-Bratislava, pri Hronskej Dúbrave odbočiť z hlavnej cesty na vedľajšiu doľava na Banskú Štiavnicu a pred Banskou Štiavnicou odbočiť doprava cez Šobov až do Hodruše - Hámrov (cca 60 km), potom cca uprostred obce doľava ešte asi 5 km na Kopanice.

Geologická charakteristika: Chotár obce sa nachádza v Štiavnických vrchoch. Jeho územie je budované prevažne neovulkanitmi, najmä andezitmi a ich pyroklastikami, ktoré sú v širšom okolí rudných žíl intenzívne premenené. V malej miere sú zastúpené aj usadené horniny, hlavne triasové vápence a dolomity, ktoré sú na styku s granodioritovo-dioritovými intrúziami zmenené na rohovce, erlány a skarny.

V chotári obce sa vyskytujú dva typy horečnatých skarnov - Mg-skarny s magnetitovým zrudnením a fassaitovo-pleonastové skarny. Ložisko “U vápna - Železná hora” sa nachádza na severnom svahu Trsteného v blízkosti obce. V okolí kontaktu granodioritu s bielymi a sivými silne rekryštalizovanými dolomitickými vápencami až dolomitmi stredného triasu vznikli v dĺžke 200-300 m typické horečnaté skarny s magnetitovým zrudnením, ktoré sa v minulosti ťažili pre potreby vyhnianskeho železiarskeho priemyslu. Výskyt v Kohútove sa nachádza v bočnom údolí - Úškrtovej doline ústiacej do Kohútovskej doliny. Ide o klasickú lokalitu fassaitu a pleonastu (čierna na Fe bohatá odr. spinelu) uvádzanú v prácach starších autorov, objavenú r. 1840 banským meračom Balasom

Primárne minerály: flogopit, epidot, fassait, pleonast, pyrit, magnetit, granáty (odr. almandín, grossulár, hessonit), chalkopyrit, kalcit, kremeň, mastenec, serpentín (odr. ofikalcit), sľudy, titanit, zoisit

Rudné žily v chotári obce obsahujú Au-Ag mineralizáciu obdobnú ako na žilách hodrušského typu a na niektorých žilách v Banskej Štiavnici. Dve významnejšie rudné žily Hlavná a Zlatá, ktoré boli otvorené štôlňou Moder, sa nachádzajú na JV od obce v oblasti vrchu Banište. Žila Hlavná vystupuje na povrch na vrchu Banište, kde mala mocnosť 3,5 m a bola aj povrchovo ťažená. V žilnej výplni prevládal kompaktný kremeň, zriedkavejší bol kalcit a manganokalcit. Zrudnenie predstavovali predovšetkým Ag rudy, najmä proustit a pyrargyrit, ktoré najčastejšie vystupovali vo forme jemného povlaku na puklinách kremeňa. Ag minerály sa nachádzali vo forme jemných impregnácií aj v okolných horninách. Väčšie zhluky Ag rúd boli veľmi zriedkavé. Vyskytovali sa najmä na najvýznamnejšej nadložnej odžilke Hlavnej žily, v žilovine tvorenej pórovitým kremeňom. Medzi Hlavnou žilou a jej odžilkami sa nachádzalo mnoho priečnych žiliek, z ktorých niektoré boli bohaté, mali však iba nepatrnú mocnosť. Žila Zlatá má smer blízky S-J, sklon 50° na východ. V žilovine prevládal kalcit, kremeň bol zriedkavý. Kompaktné Ag rudy tvorili ojedinelé hniezda v žilovine, boli veľmi bohaté a obsahovali značné množstvo Au s pomerom Au:Ag = 0,35:1. V žilovine sa nachádzal aj pyrit, galenit, sfalerit a chalkopyrit, ktoré obsahovali Au i Ag a spracúvali sa ako stupné rudy.

Minerály hornín: apatit, zirkón

Primárne minerály: stefanit, ametyst, chalkopyrit, pyrit, limonit, pyrargyrit, zeolity (heulandit, stilbit), kalcit