Človek vníma dejiny života zväčša v dimenzii vlastného bytia, genealógie svojho rodu alebo histórie ľudstva. Na Zemi však život existoval už v dávnych geologických obdobiach, ktoré sa rátajú v miliónoch, stámiliónoch až miliardách rokov. Priepastnosť času k dobám dávnej prehistórie človeka je nám snáď ešte menej pochopiteľná než priepastnosť vesmíru. Tajomstvá času a života ostali pritom skryté v útrobách Zeme, ktorá len veľmi ťažko a nerada vydáva ich svedectvá. Pre vedcov je však kamenný svet prírody dobre čitateľným letopisom, ktorý siaha až k vrstvám s  najstaršími formami života. Pozostatky organického pôvodu z prvopočiatkov evolúcie sa objavujú hlavne v horninách starých štítov, ktoré zostali nedotknuté mladšími horotvornými procesmi. Prvé známe mikroorganizmy boli zaznamenané v horninách s vekom okolo 3.5 miliardy rokov (najstaršie obdobie Zeme - prahory). Nachádzajú sa napr. v južnej Afrike, Austrálii, Kanade a i. Život v starohorách, tlmený ešte nepriaznivými podmienkami atmosféry, prepukol na začiatku prvohôr do bohatej diverzity faun, ktoré sú známe už aj z nám blízkych oblastí (napr. zo svetovo preslávenej oblasti Českého Barrandienu).

Slovenské Karpaty sú pohorím, ktoré formovali veľmi dynamické procesy geologického vývoja. Tieto procesy pretvárali usadeniny praoceánov a pramorí do horninových masívov, kde podľahli silnej teplotnej a tlakovej premene. Preto sa stopy života v najstarších, tzv. nemých súvrstviach Karpát, prakticky nezachovali. Bohatšie sa objavujú až vo vrstvách z konca provohôr (karbónu - cca 310 mil. rokov) a to výskytmi trilobitov, koralov, ramenonožcov, ľalioviek a iných fosílií v južnom Gemeri (Ochtiná, Dobšiná, Mníšek n/Hnilcom, a i.). Karbónskym cyklom začína expanzia foriem života v karpatských druhohorách a treťohorách, ktorá vypovedá o skamenelom svete koralových morí (koraly, riasy, machovky, huby, a pod.), morských šelfov a lagún (lastúrniky, hlavonožce, ľaliovky, a pod.), hlbokomorských paniev (planktón, zvyšky rýb a žraločích zubov, a pod.) i suchozemských živočíchov a rastlín (stopy dinosaurov, mastodonty, jaskynné medvede, mamuty i primáty). Život prastarých svetov fascinoval generácie geológov a paleontológov, ktorých zásluhou sa Slovensko zaradilo medzi priekopnícke krajiny prírodovedného výskumu. Pretrvávajúcim problémom sú však naďalej najstaršie formy života, ktoré ostávajú skryté v komplexoch premenených hornín.

Pozornosť geológov sa preto v ostatných rokoch upriamila na  horniny s najnižším stupňom premeny, ktoré tvoria Spišsko-gemerské rudohorie (okolie Henclovej a Starej Vody). Sústredeným úsilím pracovníkov Geologického ústavu SAV, Geologickej služby Slovenskej republiky a Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského sa z hornín Gemera podarilo izolovať fosílne zvyšky až z obdobia ordoviku a silúru (500 až 400 mil. rok). Mikroorganizmy majú prevažne formu guľovitých schránok a patria prvokom. Ide o unikátnu asociáciu dierkavcov (foraminifera), ktorá bola dosiaľ známa len z Pribaltickej oblasti, Uralu a Rakúskych Álp. Okrem schránok dierkavcov sa z hornín vyseparovali aj zúbkovité útvary pochádzajúce z čeľustných aparátov alebo kožných elementov neznámych organizmov. Neistú príslušnosť majú aj niektoré ďalšie chitinózne mikroorganizmy. Fosílie z Gemera sú najstaršími dosiaľ známymi formami života v Slovenských Karpatoch, ktoré posunuli vek datovaných súvrství až do starších prvohôr. V prenesenom význame sa Slovensko javí ako súčasť prastarej Európy už v časoch, keď ju osídľovali trilobity.