Každý nerast je originálny svojím chemickým zložením vyjadreným chemickým vzorcom, svojou štruktúrou a fyzikálnymi vlastnosťami (farba, tvar, lesk, tvrdosť, štiepateľnosť a i.). Ich skúmanie a štúdium pomocou rôznych identifikačných metód umožňujú určiť skúmaný nerast a porovnaním s už známymi a skôr opísanými minerálmi aj zistiť, či študovaný nerast už bol opísaný alebo nie. Ak nie a boli pritom vykonané všetky potrebné analýzy, môžeme tieto výsledky zverejniť a predložiť na zaradenie do medzinárodného zoznamu nových minerálov. Každý nový minerál dostáva pomenovanie podľa prvého publikovaného odborného popisu z miesta nálezu - lokality výskytu (Ďuďa - Galvánek, 1996).

Z územia Slovenska vzišli viaceré prvé nálezy minerálov (nerastov) nových pre svetovú vedu. Veľmi často, aj vo svete, sa nové minerály pomenúvajú podľa obce, kde prebieha ťažba nerastných surovín a kde sa našla vzorka, ktorá po vedeckom zhodnotení mala i nerast, aký ešte nikde inde dovtedy nenašli. Prvé predstavené svetové nerasty boli pomenované podľa obce z územia Slovenska. Ďalšie minerály dostali meno po význačných osobnostiach z oblasti vedy, prípadne podľa ich charakteristických vlastností.

Libethenit - Cu₂[(OH) PO₄] - F.A.Breithaupt (1823). Názov podľa nemeckého názvu obce Ľubietová - Libethen. Prvý doložený nález banského radcu Rö ssnera v opustených baniach na meď v Ľubietovej. Má tmavoolivovozelenú až zelenú farbu, sklený lesk. Kryštalizuje v rombickej sústave vo forme pyramidálnych, krátkostĺpcovitých kryštálov s veľkosťou do 8 mm. Je minerálom oxidačnej zóny medených rúd, kde sa vyskytuje spolu s pseudomalachitom.

Szomolnokit - Fe(SO₄).H₂O - J.Krenner (1891). Názov podľa maďarského názvu Smolníka - Szomolnok. Vytvára drobné pyramidálne kryštáliky čírej, sírovožltej, hráškovozelenej, hyacintovočervenej alebo svetlohnedej farby. Častejšie tvorí práškovité agregáty. Minerál vznikol ako produkt rozkladu pyritových rúd.

Vashegyit - Al₂[(OH)₃,PO₄].5H₂O - K.Zimányi (1910) ho popísal s využitím chemických analýz J.Loczku (1909) z ložiska Železník (Vashegy), ktorá dnes patrí obci Sirk. Vytvára zemité, kompaktné masy bielej, žltej až hrdzavohnedej farby, iba vzácne rombické kryštáliky. Vzniká rozkladom variscitu v oxidačnej zóne železných rúd s podielom fosforu.

Hodrušit - Cu₈Bi₁₂S₂₂ - M.Koděra, J.Kupčík a E.Makovický (1970) - podľa obce Hodruša - Hámre. Tvorí ihličkovité až stĺpikovité kryštáliky oceľovosivej až bronzovohnedej farby. Kryštalizuje v monoklinickej sústave. Vzniká hydrotermálnymi procesmi spolu s ďalšími minerálmi medi a bizmutu v hlbokých častiach ložiska.

Hauerit - MnS₂ - Prvýkrát na svete ho našiel banský inžinier K.Adler (1846), správca sírnej bane v Kalinke (obec Vígľašská Huta). Určil a popísal ho W.Haidinger (1847). Pomenoval ho po rakúskych geológoch J.R.Hauerovi a jeho synovi F.R. Hauerovi. Často vytvára dokonalé kryštály oktaedrického tvaru s veľkosťou do 2 cm. Má červenohnedú až hnedočiernu farbu, diamantový až matný lesk a a tvrdosť 4. Vznikol ako produkt dozvukov sopečnej činnosti.

Evansit - Al₃[(OH)₆PO₄].6 H₂O. Prvý popis nerastu urobil D.Forbes (1864) na základe vzoriek odobratých anglickým hutníkom a mineralógom B.Evansom (1855) na lokalite Železník (obec Sirk), po ktorom minerál nesie meno. Je amorfným minerálom, tvorí kôry, povlaky, kvaple. Čistý evansit je biely, modravé a zelenavé sfarbenie je od Cu, žlté až hnedé od Fe. Lesk má sklený až voskový, tvrdosť 3-4. Vzniká v oxidačných pásmach ložísk Fe rúd.

Kornelit - Fe₂(SO₄)₃. 7,5 H₂O. Prvýkrát ho prezentoval J.Krenner (1888), profesor mineralógie a petrografie v Budapešti. Jeho odborné výsledky vyšli v tlači až posmrtne (1926) vďaka K.Zimányimu. Pomenovanie je podľa krstného mena vrchného banského inžiniera v Smolníku Kornela Hlavacseka. Minerál vytvára vláknité, ihličkovité, radiálne lúčovité i giľovité agregáty bledočervenej až fialovej farby s hodvábnym leskom. Kryštalizuje v monoklinickej sústave. Vzniká ako produkt oxidácie pyritu.

Schfarzikit - FeSb₂S₄. Opísal ho J.Krenner (1915) na ložisku Pernek. Nerast bol pomenovaný na počesť významného budapeštianskeho geológa Ferenca Xavera Schafarzika (1854 - 1927). Minerál je oxidačným produktom antimonitu. Vytvára ihličkovité až stĺpikovité kryštáliky do 1 mm červenej, červenohnedej až čiernej farby. Lesk má kovový, tvrdosť 3,5. Je veľmi zriedkavý.

Mrázekit - Bi₂Cu₃(OH)₂O₂(PO₄)₂.2 H₂O. Zatiaľ ”najmladší” slovenský svetový minerál. Prvýkrát ho našiel Z.Mrázek zač. 80-tych rokov na ložisku Reiner v Ľubietovej a urobil prvé analýzy minerálu. Keďže tragicky zahynul, ním započatú prácu dokončili T.Řídkošil, V.Šrein, J.Fábry, J.Hybler a B.A.Maximov (1992). Nový minerál pomenovali na počesť Z Mrázeka - mrázekit. Minerál vytvára drobné ihličkovité alebo tabuľkovité kryštáliky svetlomodrej farby so skleným leskom s veľkosťou do 5 mm. Kryštalizuje v monoklinickej sústave, tvrdosť je 2-3. Vzniká rozkladom tetraedritu.

Cohenit - (Fe,Ni)₃C. Tento minerál má mimozemský pôvod. Pre vedu ho prvýkrát popísali na základe štúdia meteoritu, ktorý sa našiel v Oravskej Magure, pri obci Slanica (dnes zaplavená Oravskou priehradou) E.Weinschenkom (1889). Pomenovali ho na počesť profesora mineralógie E.Cohena (1842-1905), pôsobiaceho v Nemecku a významného znalca meteoritov. Minerál tvorí stĺpikovité až tabuľkovité kryštáliky, silne magnetické, na čerstvom lome cínovobiele, na povrchu nabiehajú do bronzova až zlatožlta. Je veľmi krehký, tvrdosť 5,5-6, kryštalizuje v rombickej sústave. Meteorit z Oravy sa našiel okolo r. 1840 a celková hmotnosť úlomkov sa odhaduje na 1,5 tony, z čoho sa zachovalo cca 150 kg.

Rutil - TiO₂ - Prvýkrát ho pod názvom bazaltový rubín popísal I.Born (1772) z lokality Veľká Revúca (dnes Revúca). V r. 1795 v ňom zistil nemecký chemik M.Klaproth nový kov titán. Pomenovanie rutil zaviedol až A.G.Werner (lat. ”rutilus” - zlatožltý, červenkavý, ryšavý).

Euchroit - Cu₂(OHAsO₄).3 H₂O - A.Breihaupt (1823) - Ľubietová (ložisko Svätodušná), (gr. ”euchros” - niečo veľmi pekne zafarbené). Vytvára krásne smaragdovozelené kryštály do 4 cm. Vzniká zvetrávaním primárnych rúd medi a arzénu.

Tetradymit - Bi₂Te₂S - Prof. Banskej akadémie v B.Štiavnici A.Wehrle (1831) pri chem. analýze minerálu úspešne oddelil telúr. Podrobný opis minerálu publikoval W.Haidinger (1831) z lokality Župkov - kopanica Pod Angeleta. Vytvára romboedrické alebo tabuľkovité kryštáliky, často s charakteristickými štvornásobnými zrastami. Má cínovobielu až oceľovosivú farbu a nízku tvrdosť 1,5-2. Výskyt v andezitových tufoch sa považuje za hydrotermálny.

Romboklas - FeH(SO₄)₂.4 H₂O. Pomenovaný podľa rombického tvaru kryštálov a výraznej štiepateľnosti (gr. ”rhombos” - kosoštvorcový a ”klao” - štiepať). Prvýkrát ho identifikoval J.Krenner (1891) z ložiska Smolník. Býva číry, častejšie však biely alebo žltkavý. Má sklený alebo perleťový lesk. Vznikol v dôsledku procesov oxidácie ložiska pyritu v Smolníku na stenách banských chodieb.

Gelnicit - 5PbS.HgS.3Sb₂S₃ – tvorí lesklé ihličky a žilky spolu s boulangeritom, spracoval Háber et al. (1971) - Gelnica (Hg-ložisko Zenderling)

Dillnit = F-Zunyit - W.Haidinger (1844) - Banská Belá (nem. Dilln) - štôlňa Ferdinand, revízia Konta-Mráz (1961)

Fauserit = Mn-Epsomit - F.A.Breithaupt (1865) - nález v hodrušských baniach

Herrengrundit, Úrvö ldit = Devillín – opísal ho A.Brezina (1897) a tiež J.Szabó (1879) - Špania Dolina, revízia H.Meixner (1940) – najstarší opis devillínu od F.Pisaniho (1864), názov podľa francúzskeho chemika H.E.Saint-Claire Deville, člen Akadémie vied v Paríži.

Agnolit = Inezit – jemne vláknité zhluky ružovej až mäsovočervenej farby opísal A.Breusing (1900) na lokalite Hodruša - Hámre, reidentifikácia F.Ulrich (1922)

Cinopel, Sinopel = zmes kremeňa a hematitu - I.Born (1790) - B.Štiavnica a Hodruša - Hámre

Dobschauit = Gersdorffit – pomenoval ho J.D.Dana (1868) - Dobšiná (nem. Dobschau)

Eukamtit = Biotit – pôvodne ho opísal A.Kenngot (1853) z pegmatitov v Bratislave - Rači ako nový druh chloritovej sľudy – ide o chloritizovaný a baueritizovaný biotit (Koděra a kol. 1986)

Iglit, Igloit = Aragonit – opísal ho S.Esmark (1798) - náleziská pri Sp.N.Vsi

Jánosit = Copiapit – opísali ho H.Bö ckh a K.Emszt (1905) - lokalita Železník, revízia Z.Toborffy a J.Krenner

Kašparit = Co-pickeringit - svetlofialové až ružové ihličky z Dubníka (názov podľa mineralóga J.Kašpara) - revízia M.Kaličiak et al. (1976)

Kollyrit = Kaolinit, Halloyzit? – opísal ho D.L.G.Karsten (1800) - štôlne Ferdinand a Juraj v Banskej Štiavnici - produkt zvetrávania dacitov

Lenartit = Meteorické železo – opísal ho S.E.Meunier (1893) - z Fe meteoritu pri obci Lenartov (Bardejov)

Manganfauserit = Mn-Epsomit – opísal ho C.Doelter (1931) zo Španej Doliny, revízia M.M.Hey (1930)

Manganokalcit = Mn-kalcit – opísal ho A.Breithaupt (1846), Banská Štiavnica, revízia F.Ulrich (1922)

Metabentonit = Montmorillonit – opísali ho R.Bárta et al. (1949) z ložiska Kuzmice, rev. M.Gregor a M.Číčel (1969)

Pettkoit = Voltait - V roku 1867 sa v Kremnici našli modročierne kryštáliky a na základe analýz ich A.Paulíny pomenoval podľa svojho učiteľa J.Pettka. Revízia - G.Tschermak (1867).

Pulszkyit = ? nedostatočne spracovaný CuMg sulfát z pozostalosti J.Krennera - miesto nálezu Špania Dolina (názov podľa riaditeľa Maďarského nár. múzea v Budapešti F.Pulszkyho)

Spaniolit = Hg-tetraedrit, Schwazit – opísal ho F.von Kobell (1853) z ložiska Rudňany

Stü venit = zmes mendozitu a pickeringitu - opísal C.Leonhard (1843) z ložiska Kremnica

Wodankies = Gersdorffit - opísal Lampadiusi (1819) z ložiska Dobšiná

Základnými podmienkami uznania nerastu je predloženie návrhu Medzinárodnej mineralogickej asociácii (IMA), ktorú tvoria špičkoví odborníci. Návrh musí obsahovať pre každý predložený minerál:

• rtg-analýzu s vypočítanými mriežkovými parametrami (stanovená priestorová grupa)
• optické údaje (index lomu, dvojlom, odraznosť, ...)
• chemickú analýzu (kompletnú), uviesť spôsob analýzy a vzorec minerálu
• fyzikálne vlastnosti, ktoré sa dajú zistiť (hustota, tvrdosť, štiepateľnosť, lom, vryp, farba)
• iné doplňujúce charakteristiky minerálu

Okrem toho sa uvádza i popis morfológie kryštálov, ich vznik a spoluvýskyt (asociácia minerálov) popis výskytu na lokalite, vzťah minerálu k podobným minerálom v skupine, údaj o mieste uloženia typového materiálu, návrh a zdôvodnenie pomenovania minerálu. Pri akceptovaní názvu platí zásada priority opisu.

Ak návrh spĺňa všetky požiadavky, IMA ho schváli vrátane pomenovania. Ak pokladá za potrebné doplniť niektorý údaj, vyžiada si doplnenie a najbližšie dva roky blokuje schválenie prípadných rovnakých minerálov z iných lokalít. Po schválení je možné kompletný materiál publikovať v ľubovoľnom svetovom mineralogickom periodiku, výsledky sú akceptované do všetkých nových encyklopedických materiálov, ako novinky ich priebežne uverejňujú renomované mineralogické časopisy.